Ďalšie pokračovanie vzdelávania spolupracovníkov v Škole hospitality

Dňa 12. januára 2017 sme v našej nemocnici Milosrdných bratov pokračovali v Škole hospitality, tentoraz sa v nej „vzdelávali“ a zdieľali ďalší spolupracovníci Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha. Táto forma vzdelávania je predovšetkým o snahe lepšie pochopiť a žiť odkaz svätého Jána z Boha v zariadeniach, ktoré spravuje rehoľa Milosrdných bratov.

Na podujatí boli prítomní niektorí noví spolupracovníci, zdravotné sestry i dobrovoľníci z nemocnice i  Domova sv. Jána z Boha na Hattalovej ulici č. 6 v Bratislave, zameraného pre ľudí v núdzi a bez prístrešia. Po hlavnej prednáške  provinciála Rakúskej provincie Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha – brata Joachima Mačejovského OH o hodnotách hospitality a spôsobe práce v zariadeniach Milosrdných bratov, si účastníci kurzu vypočuli aj video – posolstvo bývalého generálneho predstaveného rehole brata Donatusa Forkana OH.

Pripomenul v ňom: „Dielo sv. Jána z Boha sa každý rok dostáva k viac ako 20 miliónom ľuďom na celom svete, vo viac ako 50 krajinách, v ktorých rehoľa vykonáva svoju činnosť. Nikto nevedel predpovedať tento „neskutočný vývoj“, keď Ján z Boha začal v Granade svoje dielo lásky  v posledných rokoch svojho života, pred svojou smrťou v r.1550. Pri všetkom, čo dnes robíme, nás sprevádza a povznáša presvedčenie, že naším nasadením lásku sv. Jána z Boha uvidia a zažijú ľudia, ktorým slúžime.“

V druhej časti podujatia brat Richard Jombík OH, prior bratislavského konventu Milosrdných bratov,  pripomenul prítomným príťažlivosť charizmy zakladateľa rehole a vznik jeho diela aj cez úryvky z knihy Valentina A. Riesca. Upozornil nato, že život sv. Jána z Boha vzbudil v mnohých túžbu pridať sa k nemu a pomáhať chorým a chudobným. Z týchto myšlienok  a činov vzniklo dielo rodiny hospitality sv. Jána z Boha. Žijeme v dobe, keď je málo rehoľných bratov a preto je potrebné, aby ich prácu nahradili aj spolupracovníci, zdravotníci, sociálni a ďalší pracovníci, aby sa mohol napĺňať odkaz sv. Jána z Boha.

(krátky audio záznam z príhovoru brata Richarda, mp3 formát)

Čím sa nemocnice Milosrdných bratov odlišujú od iných?

Napríklad aj v niektorých dôležitých detailoch, ktoré vystihuje pojem hospitalita, čo brat Richard OH vyjadril na podujatí príhovorom k prítomným účastníkom takto:

(krátky audio záznam, mp3 formát ):

Dominik Hartig,  zodpovedný za formáciu Školy hospitality v rakúskej rehoľnej provincii, si so záujmom vypočul aj zdieľanie skúseností niektorých prítomných. Podľa neho „svätý Ján z Boha zažil, čo je Božie milosrdenstvo a túto zažitú lásku odovzdával iným,  píše sa o ňom, že bol doslova „opitý“ láskou Boha. Nemal žiadne peniaze a spolupracovníkov, keď otvoril dve prvé veľké nemocnice. v Granade. Denne navštevoval sv. omšu.“

Postrehy účastníkov

Kostolník, pán Ondrej, sa podelil o cennú skúsenosť, ako mu rehoľa Milosrdných bratov pomohla v mimoriadne ťažkej životnej i zdravotnej situácii. Hoci je invalidom, rád slúži v kostole Milosrdných bratov a vzhľadom na svoju manuálnu zručnosť rád vypomôže aj v Domove sv. Jána z Boha. Na margo svojho vzťahu k Hospitálskej reholi sv. Jána z Boha uviedol: „Ja som Milosrdným bratom vďačný za život. Bol som v ich nemocnici operovaný, prišiel som v kritickom stave. To, že ma zachránili, beriem ako záväzok odvďačiť sa im. A tak im pomáham v kostole, aj ako údržbár. Pokiaľ len budem môcť, chcem im slúžiť.“

Zdravotné sestry z oddelenia pre dlhodobo chorých sa zdieľali so skúsenosťami zo svojich predchádzajúcich zamestnaní a porovnávali prácu v našej nemocnici s inými nemocnicami.

Na podujatí nechýbal ani riaditeľ našej Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdných bratov JUDr. Michal Tinák.

Na záver podujatia sme sa opýtali niektorých prítomných, ako vnímajú cieľ i obsah podujatia a aké podnety si z neho pre svoju prácu a „misiu“ odnášajú.

Matúš Ferenčík, riaditeľ Domova sv. Jána z Boha v Bratislave: „Školu hospitality hodnotím veľmi pozitívne ako nápad stretnúť sa v malom kruhu spolupracovníčok a spolupracovníkov za prítomnosti bratov. Ide o živé prepojenie nositeľov charizmy a ľudí, ktorí sa snažíme charizmu v praxi napĺňať. Je prínosom konfrontovať to, čo žijeme a to čo by sme mali resp. mohli žiť. A ktoré podnety z podujatia považujem za najzaujímavejšie a prínosné? Vidieť a žiť rozdiel medzi slovom príjem a prijatie. Definovanie úloh bratov, spolupracovníkov a spolupracovníčok, dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, dobrodincov.“

Brat Márius Dismas z Domova sv. Jána z Boha v Bratislave: „Školu hospitality hodnotím ako veľmi dobrý a účinný nástroj k tomu, aby sme si pripomenuli odkaz a charizmu sv. Jána z Boha a cez vzájomné zdieľanie sa s jeho životom a službou obohacovali tak seba, ako aj miesto, v ktorom slúžime. Nakoľko sme sa stretli spolupracovníci nemocnice Milosrdných bratov a Domova sv. Jána z Boha, mohli sme si navzájom odovzdať skúsenosti, ako sa snažíme žiť hospitalitu v praxi, v okolnostiach života a s ľuďmi, ktorých nám Boh pošle do cesty. Povedali sme si o mnohých problémoch, kde je hospitalita akoby „na hrane“, ale takisto odzneli aj povzbudzujúce svedectvá, ktoré nás utvrdili v tom, že konať v zmysle hospitality je konaním podľa evanjelia, milosrdenstvom v praxi a človeku to dáva zmysel života. Myslím si, že toto stretnutie nám pomôže zlepšiť spoluprácu medzi nemocnicou a Domovom pre núdznych, aby sme sa spoločne podieľali na záchrane človeka, hlavne čo sa týka duchovného zdravia, teda spásy duší.“

Listy svätcovi ako motivácia

Je dobrým zvykom na podujatiach Školy hospitality zamýšľať sa nad tým, čomu by sa potešil sv. Ján z Boha, keby dnes  zavítal medzi svojich nasledovníkov, čo by pochválil a čo by naopak túžil zlepšiť, zmeniť. Účastníci týchto škôl zvyknú vždy na záver podujatia  napísať svoj osobný list svätcovi, pričom o mesiac  každý svoj list v zalepenej obálke dostane späť, aby zreflektoval to, čo napísal, prípadne posúdil, ako napreduje v šírení charizmy hospitality.

Vyvrcholením podujatia bola sv. omša, ktorú v kláštornej kaplnke slúžil páter Pius Majerovič OP, jeden z tímu nemocničných duchovných a účastník Školy hospitality.

Andrea Eliášová, foto: autorka