Zo slávnosti k sviatku sv. Jána z Boha
Tak, ako každoročne sme si aj v tomto roku 8. marca pripomenuli sviatok patróna a zakladateľa Hospitálskej rehole - sv. Jána z Boha. Bola to príležitosť pre vzájomné stretnutie sa všetkých zamestnancov a spolupracovníkov z našej bratislavskej nemocnice i rehole Milosrdných bratov.
Pri tejto príležitosti sa konala slávnostná bohoslužba v Kostole Návštevy Panny Márie – Milosrdných bratov, ktorú celebroval predstavený bratislavského konventu rehole brat Richard Jombík OH, spolu s ním slúžil sv. omšu aj duchovný správca farnosti Čunovo pri Bratislave Otec Marián Červený. Nemohol chýbať ani riaditeľ našej nemocnice Milosrdných bratov v Bratislave JUDr. Michal Tinák a riaditeľ Domova sv. Jána z Boha v Bratislave Mgr. Matúš Ferenčík.
Vo svojej homílii sa brat Richard OH sústredil na osobnosť sv. Jána z Boha a jeho skutky milosrdenstva voči blížnym v jeho dobe (najmä núdznym, opusteným, trpiacim), pričom zdôraznil,že pokračovateľmi v jeho diele sú aj súčasní spolupracovníci rehole Milosrdných bratov z ich nemocnice v Bratislave a tiež z Domova sv. Jána z Boha. Ten slúži núdznym a ľuďom bez strechy nad hlavou.
Časť záznamu homílie si môžete vypočuť tu:
Aktualisierung erforderlich!
Um die AudioDatei abspielen zu können, aktualisieren Sie bitte Ihren Browser oder installieren Sie eine aktuelle Verison des Flash plugins.Po sv. omši bola príležitosť uctiť si relikvie sv. Jána z Boha, ktoré boli počas celej sv. omše v relikviári v blízkosti oltára.
Potom nasledovalo pohostenie v refektári – agapé, kde bola príležitosť pre vzájomné rozhovory a zdieľanie sa spolupracovníkov. Atmosféru podujatia vystihuje pripojená fotogaléria.
Viac informácií o sv. Jánovi z Boha a jeho živote nájdete na našej web stránke v rehoľnej sekcii.
Zo závetu svätého Jána z Boha nasledovníkom
„Chcel by som, aby všetci chorí vedeli, že si ich nesiem v srdci, či už sú v nemocnici, doma, alebo bez povšimnutia okoloidúcich ležia niekde na ulici...Oni sú jediným mojím dedičstvom, ktoré vám zanechávam. Majte otvorené oči a uši pre blížnych, ktorí sú pozbavení rozumu...pre starých, na pomoc odkázaných ľudí, ktorí sú často sami alebo sú v ústavoch, kde nedostávajú lásku a starostlivosť, akú si zaslúžia...pre ľudí, ktorí sú pre chorobu alebo úraz navždy pripútaní na lôžko alebo invalidný vozík...pre prostitútky, drogovo závislých, na ktorých sa často pozerá s odporom a ľahostajnosťou. Práve oni, sužovaní pocitmi viny a bezvýchodiskovosťou, potrebujú viac než ktokoľvek iný porozumenie a ľudské teplo.“
Andrea Eliášová
foto: autorka