Brat Filip: V reholi som našiel naplnenie v činnej láske k blížnym

(Rozhovor s bratom Filipom po jeho prvých sľuboch)

Koncom marca 2019  sme mali v bratislavskom Kostole Návštevy Panny Márie – milosrdných bratov výnimočnú slávnosť: prvé sľuby brata Filipa Jakuba Bošku OH, ktoré zložil do rúk provinciála Rakúskej rehoľnej provincie -Sajiho Mullankuzhyho. Ako sme už informovali, rehoľnú formáciu získal v rakúskom meste Graz, kde prežíval svoj noviciát. Je pred ním  obdobie školastikátu  v nemeckom  Regensburgu.

Pri tejto príležitosti sme oslovili brata Filipa o nasledujúci rozhovor:

- Brat Filip, ako ste vy sám prežívali slávnosť svojich sľubov?

„Pred svätou omšou som bol veľmi nervózny, či je všetko dobre nachystané, pripravené. Po vstupe do kostola v procesii so spolubratmi som sa upokojil a zrazu ma premohli emócie, vytryskli mi slzy... Ale potom som si povedal: „Toto je slávnosť, má sa sláviť a ty máš byť veselý, šťastný a nemáš prečo plakať!“ A bolo mi lepšie. Celkom veselý som už bol počas kázne, ktorú mal vdp. Ján Hudák Iclic.,  ktorý pôsobil vo farnosti,  odkiaľ pochádzam. A ako je jeho zvykom, povedal aj vtip. Sľub som dokázal predniesť viac-menej pokojne a pevným hlasom a celý zvyšok slávnosti som bol o. k.“

- Čo pre vás znamená nasledovanie Pána práve v reholi, ktorej charizmou je služba najnúdznejším a najviac trpiacim?

„V našej reholi som našiel naplnenie, zmysel života v činnej láske, v pomoci blížnym, s Božou pomocou.“

- Čo je pre vás najkrajšie a čo najťažšie na povolaní?

Najkrajší je kontakt s ľuďmi, keď vidím, že môžem ľuďom pomôcť a keď sa pacient odvďačí úsmevom, keď niekoho rozosmejem a vidím, cítim že sa mu trochu uľavilo. Ťažké je, keď vidím, že niekto trpí a neviem mu pomôcť, v takých chvíľach ho odovzdávam v duchu Pánovi a pomodlím sa aspoň strelnú modlitbu. A veľmi ťažké je zostať verný Bohu, keď sa okolo (v nemocnici) pohybuje toľko krásnych ženských stvorení. (Za ktoré ale Pánovi tiež ďakujem, že tu sú.)

Andrea Eliášová, snímky: archív rehole