Vitráže v kostole milosrdných bratov ponúkajú hlbšie posolstvo
Všimli ste si vitráže, ktoré predčasom pribudli v bratislavskom kostole milosrdných bratov? Sú dielom výtvarníčky pani Remigie Litwinowiczovej, Slovenky roky žijúcej v Poľsku, ktorá spolupracuje s rehoľou milosrdných bratov. Jej diela nájdete napríklad v Rajskej záhrade nemocnice alebo na 3. poschodí Univerzitnej nemocnice s poliklinikou milosrdných bratov. Okrem toho tvorí sakrálne diela pre kaplnky, kostoly (napríklad v Poľsku).
Patrónka hudobníkov
Jej vitráže v kostole pomohli dotvoriť sakrálny priestor, je na nich zobrazená svätá Cecília, sv. kráľ Dávid, svätí archanjeli a sv. Anjel strážca i veľká postava rehole – svätý Benedikt Menni. Prečo práve títo svätci? Výtvarníčka nám k tomu prezradila: „Svätá Cecília žila v III. storočí v Ríme, je uctievaná ako panna a mučenica. Bola síce vydatá, ale ešte pred svadbou sa zverila snúbencovi, že je zasvätená (zasnúbená) Kristovi. Jej manžel sa pod jej vplyvom obrátil na kresťanstvo a zachoval manželkino panenstvo. V čase prenasledovania kresťanov podstúpili obaja mučenícku smrť. Telo sv. Cecílie sa našlo neporušené v katakombách sv. Kalixta. Je patrónkou cirkevnej hudby, preto jej vitráž je umiestnená hneď pri organe. Drží v rukách hudobný nástroj „portatív“ – niečo ako miniorgan, ktorý má klávesy z jednej strany a mech so vzduchom z druhej. Medzi nimi sú píšťalky zodpovedajúce tónu klávesov. Portatív bol považovaný za vznešený nástroj, ktorý sa používal pri slávnostných príležitostiach. Druhým atribútom svätej Cecílie je veniec z ruží - bielych a červených, ktoré symbolizujú panenstvo a mučenícku smrť. Vyjadruje to aj palma, ktorá sa nachádza na knihe života. Sv. Cecília je oblečená v červenom rúchu, symbolicky podčiarkujúcom jej obetu, ale aj veľkú lásku ku Kristovi. Na rúchu má prehodený zelený plášť, symbol večného života. Zlatá farba závoja je symbolom Slávy a Prítomnosti Božej a závoj je symbolom čistoty a panenstva. Svätá Cecília je stelesnením výroku, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Jej zobrazenie na vitráži by malo povzbudzovať veriacich k tomu, aby sa horlivejšie zapájali do liturgického spevu a aby ich spev bol naozaj modlitbou. Projekt je zrealizovaný technikou tzv. klasickej vitráže (kúsky skla spájané s olovom). Každé sklíčko je ešte dotvorené a zvýraznené autorskou maľbou. Celá vitráž dopĺňa cyklus vitráží, ktoré sa v kostole nachádzajú a tvorí s nimi harmonický celok - po stránke kompozície, aj po stránke farebnosti.“
Vitráž s kráľom Dávidom
A prečo na jednej z vitráží možno nájsť postavu biblického kráľa Dávida? Autorka vitráže vysvetlila: „Kráľ Dávid je v Starom Zákone zaujímavou i rozporuplnou osobnosťou, ale napriek všetkému, čo prežil, stal sa praotcom Panny Márie. Panna Mária je označená v evanjeliu ako žena z rodu Dávidovho. V mariánskej literatúre býva často označená prívlastkom „nádoba duchovná“. Nádoba, ktorá stojí vedľa kráľa Dávida, je symbolom Panny Márie. Aby bol zvýraznený kráľ Dávid ako jej praotec, je na vitráži znázornený ako muž oblečený v modrom rúchu. Na ňom má prehodenú červenú riasenú štólu, ktorá farbou symbolizuje lásku a obetu. Na vrchu má oblečený zelený plášť, ktorý je zvnútra podšitý zlatou farbou. Je to symbol spätosti so zemou, ale aj s nebom, keďže žalmy kráľa Dávida sú zaradené nielen ako najčastejšie modlitby medzi čítaniami na svätej omši, ale stali sa aj súčasťou breviárovej modlitby kňazov a Bohu zasvätených osôb. Nech jeho prítomnosť na vitráži povzbudzuje ľudí k horlivému prístupu k modlitbe v liturgii hodín a jeho orodovanie nech nám pomáha modliť sa srdcom. Prosme kráľa Dávida, aby nám vyprosil správny postoj ku všetkým udalostiam, pokorné a skrúšené srdce a otvorenosť pre veľmi osobný vzťah k Bohu i plnenie Jeho vôle. Kráľ Dávid je prezentovaný ako dospelý muž, ktorého poslaním je oslava Pána Boha. Na vitráži stojí nohami na zemi, lebo vládol ľudu niekoľko desaťročí, ale okolo neho je obloha plná hviezd, prepletená symbolickými krivkami, ich tvary nadväzujú na barokovú výzdobu kostola, podobne ako aj bordúra s fiktívnym ornamentom v tomto štýle. Farba pásov je zlatistá a oranžová (symbol slávy a Prítomnosti Božej) alebo modrofialová (symbol pokánia ) resp. modrá (prítomnosť Panny Márie). Vitrážové okno bolo vytvorené technikou klasickej vitráže, čiže kúsky skla sú spájané olovom. Každé sklíčko je ešte dotvorené a zvýraznené autorskou maľbou. Celá vitráž je podsvietená ledovým a halogénovým svetlom, keďže sa nachádza na zamurovanom okne. Dopĺňa tak cyklus vitráží, ktoré sa už v kostole nachádzajú a tvorí s nimi harmonický celok.. Navyše tým, že kráľ Dávid a svätá Cecília sú umiestnení oproti sebe pri organe, z jednej strany ukazujú, aká dôležitá je modlitba spevom a z druhej strany ako predstavitelia Starého a Nového zákona potvrdzujú, že táto forma kontaktu s Bohom je „sponou,“ ktorá spína osobnú modlitbu starozákonných osobností a novozákonných nasledovníkov Pána Ježiša.“
Svätý Michal Archanjel nad oltárom
V Kostole si nemôžete nevšimnúť ani vitráž so svätým Michalom Archanjelom. Ako vysvetľuje jej autorka, pani Remigia, archanjel je obrátený tvárou k oltáru, pretože jeho sila a moc nevychádza z neho samého, ale je zakotvená v Bohu. Pred Ním skláňa svoju tvár, aj keď rukou poukazuje na Boha. Jeho postoj je stelesnením významu jeho mena – „Kto ako Boh!”
Sv. Michal má v druhej ruke meč, ktorým zasiahol večného nepriateľa Boha, ktorý má podobu hada z Rajskej záhrady. Zlatisté krídla archanjela sú symbolom Božej slávy a Jeho prítomnosti. Fialová farba v pozadí hada má tiež symbolický význam: je to „zem smútku a pokánia,” ako by to malo byť v našich srdciach vždy po stretnutí so zlom. Tí, čo sa pozerajú na tento výjav, sú pozvaní k tomu, aby sa odovzdali pod ochranu sv. Michala Archanjela a obrátili sa k nemu v modlitbe: „ Svätý Michal Archanjel, chráň nás v boji….” Dielo je vytvorené technikou klasickej vitráže.
Svätý Archanjel Gabriel
Všimnite si aj postavu sv. Archanjela Gabriela. Hľadí smerom k oltáru s pokorne sklonenou hlavou. Prsty jednej ruky má znázornené tak, aby bolo zjavné, že v jeho zvestovaní je prítomný Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch svätý – Najsvätejšia Trojica. V druhej ruke nesie ľaliu, symbol čistoty, ktorá je aj symbolom Nepoškvrnenej Panny Márie. Prichádza z neba na zem, ktorá sa pod jeho nohami mení, stáva sa zelenou, čiže úrodnou a plnou nádeje, pretože jeho posolstvo je nádejou pre hriechom zaťažené ľudstvo. Má zlatisté krídla a je odetý do zlatistého plášťa, pretože je poslom Božej prítomnosti, Božieho Slova a Božej moci. Tí, čo sa pozerajú na tento výjav, môžu sa zamyslieť nad chvíľou, keď celé nebo v napätí čakalo, čo Bohu odpovie „obyčajné” nazaretské dievča: či povie „áno” a umožní Bohu spásu sveta. Zároveň sú takto ľudia pozvaní k známej modlitbe: „ Anjel Pána zvestoval Panne Márii…”
Svätý Archanjel Rafael
Svätý Archanjel Rafael takisto nechýba medzi postavami zobrazenými na cykle vitráží: podľa slov autorky vitráže Remigie Litwinowiczovej prichádza akoby v noci, alebo nad ránom, čo je prezentované na tmavšom pozadí, ktoré sa čiastočne rozjasňuje. „Každá choroba je pre nás akoby noc, v ktorej túžobne očakávame ráno, čiže uzdravenie a posilnenie. Svätý Archanjel Rafael je stelesnením posolstva, že Boh uzdravuje,“ vysvetlila výtvarníčka. Je to téma, ktorá bytostne patrí do nemocničného prostredia, s ktorou je spätá aj rehoľa milosrdných bratov. Príbeh Sv. archanjela Rafaela je opísaný v Starom Zákone v knihe Tobiáš. „Vieme, že sprevádzal mladého Tobiáša na cestách, pomohol mu nájsť si manželku podľa Božej vôle, ukázal, ako môže byť biblická Sára oslobodená od démona, ktorý systematicky ničil jej život, jej dobré meno a privádzal ju k samovražedným myšlienkam. Sv. Archanjel Rafael nakoniec poradil Tobiášovi, ako možno vyliečiť jeho otca zo slepoty. Preto je atribútom tohto Archanjela ryba ako prostriedok, ktorý uzdravuje a oslobodzuje od démonov. Ryba je však od čias prvých kresťanov aj symbolom Pána Ježiša, ktorý sa za nás obetoval, aby nám dal nový večný život. Pán Ježiš je tým, ktorý nás uzdravuje na duši i na tele. Tým, že ryba je v rukách Archanjela, je symbolicky vyjadrená tá skutočnosť, že sme uzdravovaní a oslobodzovaní od zlých duchov jedine mocou Božou, jedine Milosrdným Bohom,“ objasňuje autorka vitráže. Podľa nej je archanjel odetý do zeleného rúcha, ktoré symbolizuje pobyt na Zemi a spätosť s ľudskými osudmi. Zároveň je to aj farba nádeje, ktorú Sv. Archanjel Rafael dáva chorým, utrápeným a ľuďom, ktorí sú v zajatí zlých duchov. Jeho postavu zahaľuje červený plášť - symbol lásky, utrpenia, obety a milosrdenstva. Má zlatisté krídla ako symbol chvály a Prítomnosti Božej. Výtvarníčka si veľmi želá, aby sa pri pohľade na vitráž s týmto archanjelom zrodila v chorých modlitba plná dôvery, prosby a odovzdania sa do Božích rúk a Jeho vôle. Projekt realizovala technikou klasickej vitráže.
Postava Anjel strážcu
Anjel Strážca, podobne ako Sv. Archanjel Rafael na vitráži „prichádza v temnotách, ktoré prežaruje Božia Prítomnosť a slávy.“ Nohami sa však dotýka zelenej zeme, pretože každý Anjel Strážca ochraňuje konkrétneho človeka na Zemi. Ako sme sa ďalej dozvedeli o autorky vitráže, v ľavej ruke drží horiacu sviecu ako symbol života človeka, ktorého ochraňuje. Svieca je zároveň symbolom svetla Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal, že je Svetlom Sveta. Pán Ježiš žiari ako Svetlo aj cez slová Svätého Písma, preto Anjel Strážca drží v pravej ruke Knihu s písmenami Alfa a Omega (prvé a posledné písmeno gréckej abecedy). V Apokalypse sv. Jána hovorí Pán Ježiš o sebe, že je Alfou a Omegou, začiatkom a koncom. Kniha, ktorú Anjel drží, je Božím Slovom, ktoré bolo na počiatku u Boha, ktoré bolo Bohom...Kniha symbolizuje aj Knihu Života, v ktorej je zapísaný celý náš život. Ako pripomína výtvarníčka, pani Remigia, „ kniha je tak trochu výstrahou pre tých, ktorí na lôžku prežívajú chorobu a ešte sa nezamysleli nad životom. Je to zároveň aj tichá výzva k dôvere a otvorenosti voči Bohu, k hľadaniu Boha v Božom Slove a k hľadaniu útechy v čase utrpenia hlavne v Ňom.“ Anjel Strážca je na vitráži oblečený do modrastého rúcha, ktoré je späté s nebom a Pannou Máriou. Má na sebe zelený plášť s prvkami fialovej farby - symbolizujú jeho spojenie s nami, pozemskými bytosťami. Fialová je tiež farbou pokánia a ľútosti, k čomu sa nás Anjel Strážca vždy snaží po každom páde nabádať tichým šepotom svedomia. Anjel má zlatisté krídla, ktoré sú symbolom jeho poslania – stráži ľudí tak, aby boli schopní vnútorne dorastať k sláve Božej a sprítomňovať ju vo svojom živote.
Bordúra nesie nápis „Boh ochraňuje“, čím je vyjadrená podstata poslania Anjela strážcu. Autorka vitráže upozorňuje: „Bolo by dobre, keby všetci, ktorí sa na túto vitráž budú pozerať, boli vnútorne nabádaní k tomu, aby si ozrejmili alebo znovu vytvorili svoj vzťah k Anjelovi Strážcovi a modlitby o jeho ochranu zaradili do svojich každodenných prosieb“ Aj tento projekt bol prevedený technikou klasickej vitráže.
Veľká postava rehole v sakristii kostola
V sakristii kostola sa vyníma vitráž zobrazujúca portrét veľkého reformátora rehole. Je ním sv. Benedikt Menni: človek, ktorého život bol plný utrpenia, ale aj obety a lásky, zároveň tvorivého prístupu ku každej novej situácii i nečakanej zmene. Je na ňom skutočne vidieť „pečať kríža“ - podľa rovnomennej biografie tohto svätca. A preto sv. Benedikt na vitráži drží v ruke kríž ako symbol jeho života. V pozadí vidno priečelie bratislavskej nemocnice milosrdných bratov, ako aj vežu kostola Navštívenia Panny Márie, ktorý je srdcom komplexu kláštora a nemocnice. V ľavej časti horného okna je umiestnené granátové jablko s krížom, ktoré je symbolom rehole milosrdných bratov. Sv. Benedikt sa celý život riadil šiestimi heslami, ktoré odporúčal aj tým, ktorí ho nasledovali, či už to boli rehoľné sestry v ním založenej kongregácii, alebo jeho spolupracovníci a bratia. Tieto heslá sú na vitráži výrazne umiestnené, aby pripomínali testament sv. Benedikta a sú aj farebne rozlíšené - vyjadrujú slová: „modliť sa, pracovať, znášať, trpieť, milovať a mlčať.” V sakristii, kde sa kňazi pripravujú na slúženie svätej omše, sú tieto slová akýmsi mementom, „skratkou,” ktorá im môže pripomínať najjednoduchší spôsob posväcovania seba samých a svojho poslania. Každé z týchto slov dáva priestor na zamyslenie a spytovanie svedomia. Autorka vitráže, pani Remígia, docielila, že najviac sa vyníma slovo „milovať”, pretože v láske je zahrnuté všetko ostatné. Okrem mena a priezviska je na vitráži uvedený aj dátum narodenia sv. Benedikta a jeho odchodu do večnosti. Sv. Benedikt má ľavú dlaň otvorenú, akoby chcel všetkých privolať k sebe, pritúliť, potešiť, povzbudiť. Okolo neho je zeleň, pretože vždy sa snažil tvorivo premeniť negatívnu situáciu na pozitívnu skutočnosť. Je to tiež farba nádeje, ktorá je dôležitá hlavne pre osoby, ktoré trpia duševne, psychicky, alebo ktoré zostali odvrhnuté na okraj spoločnosti. Sv. Benedikt týmto ľuďom venoval zvláštnu pozornosť a snažil sa im vytvoriť dôstojné podmienky. Ako upresnila výtvarníčka, autorka diela: „Cez celú vitráž prenikajú zhora rôzne farebné pásiky, ktoré symbolizujú predovšetkým Božiu Prítomnosť a jej pôsobenie v našom živote. Kompozícia vitráže a jej štýl nadväzuje na vitráže umiestnené na treťom poschodí nemocnice v hale pri výťahoch, na ktorých je znázornených päť blahoslavených a svätých rehole milosrdných bratov. Dielo je realizované cez vitrážnu techniku „Tiffany,“ čiže každý kúsok skla bol najprv obalený medeným pásikom a potom boli všetky sklíčka pospájané cínom, čiže po obidvoch stranách jemne zletované. Táto technika je náročná a vyžaduje si veľkú dôkladnosť. Každé sklíčko je vždy najprv dotvorené a zvýraznené autorskou maľbou, ktorá dodáva celku osobitú atmosféru.
Možno povedať, že tieto vitráže obohatili a esteticky vkusne dotvorili priestor chrámu, no i zvláštnym spôsobom podčiarkli jeho dôstojnosť. Ich pridanou hodnotou je fakt, že pomáhajú človeku v chráme zastaviť sa, pomeditovať nad výjavmi vitráží, pripomenúť si cez ich posolstvo hĺbku viery a dobre využiť čas v chráme pre rast svojho duchovného života. Skúste si ich viac všimnúť, keď budete v kostole milosrdných bratov, možno vám prinesú do života aj niektoré nečakané (nové) podnety!
Prinášame (v pdf prílohe) aj článok, ktorý v súvislosti s vitrážami milosrdných bratov uverejnil mesačník Posol v apríli 2019. Zaujímavé svedectvo o tom, že vitráže ukrývajú aj príbeh bolesti poľského kňaza, ktorý na nich spolupracoval.
Vitráže ukrývajú príbeh bolesti, ale aj liečivú silu
Andrea Eliášová, foto: autorka