Výzvy z epidémie: homília brata Richarda OH z piatej pôstnej nedele
Nájdime si znovu čas a vráťme sa tam, kde sme prestali robiť dobro, neviditeľný vírus nás to chce naučiť: vyzval vo svojej nedeľnej homílii 29. 3. 2020 prior bratislavského konventu milosrdných bratov, brat Richard Jombík OH, narážajúc na obdobie epidémie, ktoré bolestne prežívame. Keďže verejne v chráme v tomto čase nemohla zaznieť jeho kázeň, celú ju v plnom znení sprístupňujeme na nasledujúcich riadkoch ako podnety na zamyslenie.
Bratia a sestry v Kristovi!
Vzkriesenie dobra a krásy, by sme mohli nazvať nazvať piatou pôstnou nedeľou. V túto nedeľu (29.3. 2020) je zvykom zahaľovať kríže v kostoloch. Čo je príčinou? Jednoducho, zahaliť ukrižovaného Ježiša Krista, aby sme sa mohli pripraviť na nové obdobie pôstu ku slávnosti vstupu Ježiša do Jeruzalema: „hosana“ keď je dobre a „ukrižuj“, keď na nás zatlačia zvrátene silní tohto sveta. Prorok Ezechiel pochopil svoje povolanie, ako zjavenie Pána, že má ohlasovať zmenu myslenia človeka - hriech zničil svet. Ezechiel vnímal svoje povolanie ohlasovať človeku Božiu slávu, ktorá ho má zmeniť.
Žalm spieva z hlbín zeme, je to žalm, ktorý zachraňuje duše v očistci, zosnulých, ktorý očakávajú svoj deň vzkriesenia po svojom očistení. Deň vzkriesenia je deň - slovami sv. Pavla apoštola - keď prestaneme žiť telesne a uveríme, že naše telo nebolo stvorené, aby sme si užívali svet, výhody, bohatstvá tohto sveta a pompéznosť luxusu, ale túžili slúžiť svojimi prepožičanými darmi, ktoré sme dostali od nášho Pána. Nič, čo je tu na zemi, nám nepatrí, patrí to len a len Bohu. Ak sme dostali milosť užívať si z tých telesných darov, je našou povinnosťou nimi slúžiť druhým a mať radosť, že môžeme slúžiť. Opak toho čo robíme za posledných štyridsať rokov v Európe je to, že predávame to čo nám nepatrí a s čím máme s radosťou slúžiť. Túžime po moci, bohatstve a odmenách. Takýto život neuspokojí nikoho, výsledok je smrť duše, preplnené psychiatrie a vyprázdnené kostoly. Keď sme dobrovoľne odchádzali z kostolov, tak nám to Pán doprial v plnej miere. Mnohí sa snažili dokázať, že nepotrebujeme Boha, lebo sme takí dokonalí, múdri a zrelí, snažili sme sa veľa pracovať, málo modliť, veľa vlastniť, veľa cestovať, vraj poznávať, pritom sme nepotrebovali prepychové byty, v ktorých sme nebývali, len prespávali. Malý neviditeľný vírus Korona o ktorom písala v roku 1926 Luisa Picaretta: „rozšíri sa infekcia na všetky národy, najmä v Taliansku, domy sa vyprázdnia, mnohí zomrú v Pánovi.“ Dúfala, že Koronavírus je Božia vôľa pre nás, aby sme sa viac utiekali v materinskú ochranu Matky Božieho Syna, k Panne Márii a prosili o zmenu.... ( Z knihy Livre du ciel časť 33, zo 6.6.1935 alebo Https: sittes, googles,com Cenaledivinedelavolonte)
Luisa Picaretta sa modlila a verila, že všetko, čo príde, je Božia vôľa, ktorú treba prijať, aby sme našli zmenu svojho myslenia a vrátili sa k Bohu - na kolená, k človeku ako priateľovi a narovnali si narušené vzťahy. Aj Mária a Marta nám v dnešnom Evanjeliu pripomínaju: telo zomrelo, ale duch žije a Pán Ježiš to dokázal. Telo môže vstať do tela, ktoré odumrelo, ak Boh rozhodne zmeniť fyzikálny zákon v jednotlivcovi. Zázrak vzkriesenia spočíva vo vzkriesení dobra a krásy v človeku po znetvorení ľudského konania civilizovaného sveta. Nájdime si znovu čas a vráťme sa tam, kde sme prestali robiť dobro. Ukončime všetko naháňanie sa za titulmi, bohatstvom, závisťou a mocou, aby sme si našli viac času pre seba, pre svoje rodiny a priateľov. Neviditeľný vírus nás to chce naučiť a potom zmizne, keď pozná, že sme našli svoj pokoj a svoju radosť v Darcovi života v Bohu.
Amen
Foto: A. Eliášová