Bl. Eustachius Kugler: svätec „činov“ v ťažkých časoch

V pohnutých časoch sa oplatí listovať v životoch svätcov, ktoré aj dnes pripomínajú „živé evanjelium“.  Medzi takéto postavy Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha patrí aj blahoslavený Eustachius Kugler (1867 – 1946), ktorý v Nemecku zorganizoval prvý útulok pre ľudí bez domova, v Regensburgu založil vo svojej dobe najmodernejšiu nemocnicu, vzdoroval Hitlerovi a desiatky postihnutých zachránil pred koncentrákmi.

Tento milosrdný brat žil v Bavorsku na prelome 19. a 20. storočia. Kniha poľského františkána Bonawenturu Smolku OFM „O človeku večne mladej svätosti“, ktorú vydala slovenská rehoľa milosrdných bratov v roku..., predstavuje E. Kuglera ako človeka, ktorý venoval veľa priestoru modlitbe, ružencu, Eucharistii, pokániu. Ako sa píše v uvedenej knihe: „Napriek intelektuálnym schopnostiam získal len základné vzdelanie. Vyučil sa za murára. Po vstupe do rehole realizoval jej charizmu pri starostlivosti o chorých a chudobných, na druhej strane jeho život vynikal zrelosťou chápania kresťanských a všeobecne ľudských právd. Jeho osobnosť je možné charakterizovať nasledujúcim spôsobom: bol to muž viery, intenzívnej modlitby, hlbokého zjednotenia s Bohom, chudoby a pokory, apoštol lásky, milosrdenstva, ktorý sa staral o dobro a spásu ľudí, bol múdry predstavený, ktorý neúnavne slúžil rehoľnému spoločenstvu a zdravotníckym zariadeniam, ktoré riadil. Dlhoročná služba brata Eustachia v reholi milosrdných bratov priniesla ovocie v podobe vzniku mnohých nemocníc, hospicov a iných zdravotníckych zariadení.“

Úryvok z knihy

 „Do svojho zápisníka v roku 1924 si E. Kugler zaznamenal: „Ako rehoľník som pod ťažkým hriechom zaviazaný neustále sa usilovať o svätosť. Dokážem, musím a chcem byť svätý.“ Vedel, že svätosť je hodnota určená nielen ľuďom z obrázkov a kostolných vitráží, ktorí žili pred mnohými rokmi, ale je v nej obsiahnutý celý životný štýl kresťana. Vernosť, dôvera v Božiu prozreteľnosť a vrúcna modlitba predstavujú „recept“ na svätosť životného štýlu milosrdných bratov podľa Eustachia Kuglera. Nebol mužom veľkých slov a vznešených vyhlásení. Svet preňho neznamenal pódium na predvádzanie hereckých schopností...Človeka, ktorý sa pýta na cestu ku svätosti, treba nasmerovať na Horu blahoslavenstiev. Stretneme sa na nej s Ježišovým posolstvom, ktoré adresuje každému z nás osobne:
            – Buď chudobný v duchu. Nech ti žiaden človek ani vec nezatieni Božiu tvár.

– Nehanbi sa za slzy, ktoré ti umožnia skoncovať so zlom a vrátiť sa na cestu    skutočného dobra.

– Nevyvyšuj sa nad blížnych, pretože „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (Jak 4, 6).

– Buď veľkodušný voči sebe, ale predovšetkým voči druhým ľuďom.

– Modlitba, sviatosti a zvlášť Eucharistia a pokánie ti pomôžu zachovať čistotu srdca.

– Buď človekom Božieho pokoja.

– Keď ťa postretne krivda, nemysli na pomstu.

– Maj odvahu vyznať Boha aj vtedy, keď ti povedia, že to sa už nenosí a si zbabelec.

Svätý je človek, ktorý rovnako ako brat Eustachius pochopil, že žiť znamená vdychovať atmosféru lásky.“

Hrdinstvo v službe

A z knihy sa ďalej dozvedáme: „19. júna 1925 na provinciálnej kapitule v Neuburgu bol prevažnou väčšinou hlasov brat Eustachius Kugler zvolený za provinciála. V kronikách sa zaznamenalo, že sa zdráhal prijať úrad a zdôvodňoval to zdravotnými ťažkosťami, zvlášť zranením pravej nohy, ktoré utrpel na stavbe v Mníchove. Okrem toho svoje miesto v reholi videl tam, kde naozaj cítil svoje povolanie – pri lôžku chorého a trpiaceho človeka. Väčšina hlasujúcich za brata Eustachia však vedela, že len on dokáže vyjsť v ústrety novým situáciám...Provincia spravovala v tom čase šestnásť zdravotníckych zariadení. Boli to nemocnice v Neuburgu, Straubingu, Mníchove – Nymphenburgu, ďalej hospic pre chorých kňazov a kňazov v pokročilom veku v Neuburgu a Zizerse vo Švajčiarsku, izba pre chorých vo väznici v Kaisheime, psychiatrická klinika v Eglfingu, nápravnovýchovný ústav v Algasingu, sanatórium Sebastianeum v Bad Wörishofene a Kostenze a domovy sociálnych služieb v Johannesbrunne, Schwenspointe, Attli, Straubingu, Reichenbachu a Gremsdorfe. Brat Eustachius si plne uvedomoval zodpovednosť, ktorá mu ležala na pleciach. Hneď po zvolení napísal do svojho zápisníka nasledujúce slová: „19. júna som bol zvolený za provinciála. Od tohto dňa som zveril osud celej provincie Božej Matke s prosbou, aby nás viedla v súlade s vôľou svojho Syna.“ Ježišovu vôľu nie je možné pochopiť bez toho, aby sme sa uprene nedívali na tú, ktorá ako prvá odpovedala na Božiu vôľu: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Brat Eustachius...žil ponorený do modlitby a predovšetkým z nej čerpal inšpiráciu do ďalšieho života. Dokonca aj vtedy, keď nedokázal nájsť vhodné slová, podvedome sa modlil. Každé miesto bolo preňho vhodným prostredím na modlitbu. Jeho láska k ružencu ho urobila jedným z najväčších ctiteľov Panny Márie. Pre brata Eustachia bolo mimoriadne vzácne mariánske prežívanie Boha a sveta.“ O období, keď sa dostal k moci Hitler  sa v knihe píše: „NSDAP neustále stupňovala útoky na Cirkev, zosmiešňovala a spochybňovala dôveryhodnosť zasvätených osôb. V tejto situácii brat Eustachius Kugler zaslal 28. júna 1936 spolubratom oficiálny list, v ktorom zdôrazňuje vážnosť situácie a vyzýva ich, aby vydávali svedectvo o autentickosti rehoľného života a jednote. „Vtedy všetky skúšky, ktoré na nás Boh vo svojej láske zošle, pomôžu nám zaslúžiť si večnú spásu.“ Tajné vyšetrovacie služby NSDAP v januári 1937 vydali rozhodnutie odpočúvať všetky telefonické rozhovory provincialátu milosrdných bratov v Regensburgu. Od júla začali sériu intenzívnych výsluchov brata Eustachia. V auguste 1937 zatkli niekoľko milosrdných bratov z Regensburgu. Po ďalšom šesťhodinovom výsluchu dňa 9. augusta 1937 brat Eustachius zamdlel v Kostole sv. Pia V. a krátky čas musel ležať v izbe pre chorých.1. júla 1938 milosrdných bratov prinútili opustiť nemocnicu pre mentálne postihnutých v Eglfingu pri Mníchove, v ktorom dlhé roky vykonávali samaritánsku službu. 22. januára 1939 brat Eustachius vydáva nariadenie, aby vo všetkých komunitách milosrdných bratov na území bavorskej provincie bola odslúžená slávnostná svätá omša a zaspievalo sa Te Deum ako prejav vďaky Bohu, že úrady ušetrili spolubratov od verejných výsluchov za účasti masmédií, a tak nebolo ohrozené dobré meno bavorskej provincie. 187 spolubratov v období, keď brat Eustachius Kugler zastával úrad provinciála, zložilo do jeho rúk večné sľuby, 281 novicov zložilo prvé rehoľné sľuby. Vypuknutie druhej svetovej vojny 1. septembra 1939 spôsobilo hromadné povolávanie milosrdných bratov do vojenskej služby. Z Regensburgu bolo povolaných šestnásť bratov. V tom istom čase A. Hitler podpísal dokument, ktorý umožňoval vykonávať eutanáziu na deťoch, ťažko a nevyliečiteľne chorých, a hlavne na mrzákoch, psychicky a mentálne chorých. V dôsledku eutanázie zomrelo okolo stotisíc chorých a mrzákov. Mnohých chorých sa podarilo zachrániť vďaka obetavej pomoci milosrdných bratov, pri poskytovaní ktorej riskovali vlastné životy.“

Pripájame aj audio úryvok (formát mp3) z knihy „O človeku večne mladej svätosti,“ ktorú predčasom odvysielalo Rádio Lumen v rámci čítaní na pokračovanie (interpretom je Vladimír Seman), nahrávky vznikli v spolupráci s rehoľou milosrdných bratov. Úryvok sa týka hodnoty priateľstva, ktorú si E. Kugler nadovšetko vážil.

Andrea Eliášová, foto: archív rehole