Cesta k pravej láske a pokoju
Bratia a sestry v Kristovi!
Pozrime sa dnes na čítanie, ktoré sme počuli, z pohľadu človeka, ktorý si hľadá miesto vo svete. V Evanjeliu sme počuli trikrát „beda“ farizejom, ale patrí to nielen im. Všetkým, ktorí prinášajú prázdne obety, extrémne si zasadnú na prvé miesta a trvajú na prehnanej úcte.
Mohli by sme sa zľaknúť, či je teda správne sedieť v kostole vpredu. Tu k nám prichádza zmysel podobenstva tak, ako ho pozná aj rímska etika: „stredná zlatá cesta“, nie sadnúť si v strede do kostola, ale vedieť a poznať, mať cit, kedy mám byť svedok pravdy, svojej viery a sadnúť si verejne aj vpredu a kedy mám uvoľniť miesto tým, čo si ho viac zaslúžia.
Návod k tomu získame, keď sa budeme pýtať Ducha svätého na dar rozlišovania pravdy od nepravdy. K tomu nám ako zrkadlo spytovania svedomia môže pomôcť prvé čítanie z Listu sv. Pavla Galaťanom. Ak sú naše skutky nečisté, modloslužobné, nepriateľské, žiarlivé a hýrivé, to je tá cesta „beda“, ktorou nemáme kráčať. Ale ak sú naše cesty pokojné, radostné, mierne a zdržanlivé, je to cesta ducha a nasledovania Ježiša Krista. To je cesta, o ktorej spieva Žalm 1, že taký človek je ako strom zasadený pri vode, ktorý prináša ovocie v pravý čas. Je to cesta, ktorá vedie do neba k pravej láske a pokoju. Amen.
(Homília prednesená 12. 10. 2016 v Kostole Návštevy Panny Márie – milosrdných bratov v Bratislave )
Ilustračné foto: A. Eliášová