Zo slávnosti k sviatku sv. Jána z Boha

 Tak, ako každoročne sme si aj v tomto roku 8. marca pripomenuli sviatok patróna a zakladateľa Hospitálskej rehole -  sv. Jána z Boha. Bola to príležitosť pre vzájomné stretnutie sa všetkých zamestnancov a spolupracovníkov z našej bratislavskej nemocnice i rehole Milosrdných bratov.

Pri tejto príležitosti sa konala slávnostná bohoslužba v Kostole Návštevy Panny Márie – Milosrdných bratov, ktorú celebroval predstavený bratislavského konventu rehole brat Richard Jombík OH, spolu s ním slúžil sv. omšu aj duchovný správca  farnosti Čunovo pri Bratislave Otec Marián Červený. Nemohol chýbať ani riaditeľ našej nemocnice Milosrdných bratov v Bratislave JUDr. Michal Tinák a riaditeľ Domova sv. Jána z Boha v Bratislave Mgr. Matúš Ferenčík.

Vo svojej homílii sa brat Richard OH sústredil na osobnosť sv. Jána z Boha a jeho skutky milosrdenstva voči blížnym v jeho dobe (najmä núdznym, opusteným, trpiacim), pričom zdôraznil,že pokračovateľmi v jeho diele sú aj súčasní spolupracovníci rehole Milosrdných bratov z ich nemocnice v Bratislave a tiež z Domova sv. Jána z Boha. Ten slúži núdznym a ľuďom bez strechy nad hlavou.

Časť záznamu homílie si môžete vypočuť tu:

Po sv. omši bola príležitosť uctiť si relikvie sv. Jána z Boha, ktoré boli počas celej sv. omše v relikviári v blízkosti oltára.

Potom nasledovalo pohostenie v refektári – agapé, kde bola príležitosť pre vzájomné rozhovory a zdieľanie sa spolupracovníkov. Atmosféru podujatia vystihuje pripojená fotogaléria.

Viac informácií o sv. Jánovi z Boha a jeho živote nájdete na našej web stránke v rehoľnej sekcii.

Zo závetu svätého Jána z Boha nasledovníkom

„Chcel by som, aby všetci chorí vedeli, že si ich nesiem v srdci, či už sú v nemocnici, doma, alebo bez povšimnutia okoloidúcich ležia niekde na ulici...Oni sú jediným mojím dedičstvom, ktoré vám zanechávam. Majte otvorené oči a uši pre blížnych, ktorí sú pozbavení rozumu...pre starých, na pomoc odkázaných ľudí, ktorí sú často sami alebo sú v ústavoch, kde nedostávajú lásku a starostlivosť, akú si zaslúžia...pre ľudí, ktorí sú pre chorobu alebo úraz navždy pripútaní na lôžko alebo invalidný vozík...pre prostitútky, drogovo závislých, na ktorých sa často pozerá s odporom a ľahostajnosťou. Práve oni, sužovaní pocitmi viny a bezvýchodiskovosťou, potrebujú viac než ktokoľvek iný porozumenie a ľudské teplo.“

Andrea Eliášová

foto: autorka