Milosrdní bratia dali meno námestiu

Až do konca 18. storočia sa nesmelo na vonkajšej strane stredovekých mestských hradieb nič stavať.

Musel sa pred nimi zachovať priehľadný pás umožňujúci účinnú obranu v prípade napadnutia či obliehania mesta nepriateľom. Široké priestranstvo medzi Michalskou bránou a Laurinskou bránou (stála na mieste vyústenia Lurinskej ulice pri lekárni Pod Manderlom) bolo zastavané len na východnej strane. Aj tam stálo do konca 17. storočia len niekoľko menších domčekov medzi záhradami obyvateľov mesta. V roku 1682 prišli do mesta na pozvanie arcibiskupa Milosrdní bratia. Postupne si začali z darov mešťanov a šľachticov budovať na pozemkoch oproti mestskému opevneniu areál svojho kláštora. Ešte nestihli postaviť veľa, a už im pôvodné kláštorné stavby zničili thökölyovské vojská. Preto až v roku 1690 začali s výstavbou reprezentačného areálu, ktorý mal obsahovať okrem vlastného kláštora a nemocnice aj centrálne umiestnený kostol a na sever od neho hospodárske zázemie. Široké priečelie kláštorných budov s kostolom v strede poskytovalo v 18. a v 19. storočí vhodné pozadie slávnostnej kráľovskej prísahe, ktorá sa odohrávala po každej korunovácii uhorského kráľa. 

Pódium pre panovnícku prísahu stávalo prv pred Michalskou bránou, ale neskôr sa presunulo pred kláštor. Vznikajúce námestie, ktoré vtedy ešte nebolo opticky zmenšované nevhodnými rozrastenými stromami, nieslo pôvodne názov „pred Milosrdnými“ („naechst den Barmherzigen“), ale aj Námestie prísahy („Schwurplatz“). 

Zdroj: Bratislavské Noviny, uverejnené 9. 9. 2004