Blahodarné pôsobenie rehole Milosrdných bratov na Slovensku

Milosrdný Samaritán a jeho nezištná pomoc úbohému cestujúcemu, ktorého na ceste prepadli zbojníci, ozbíjali ho a tažko zranili - tak dobre známa príhoda z Písma, je základom spirituality rehole Milosrdných bratov vo svete a aj u nás na Slovensku. Členovia (bratia) rehole takúto pomoc poskytujú už vyše 400 rokov, keď ich zakladateľ Juan Cuidat (známy ako sv. Ján z Boha) v Španielsku v r. 1539 založil prvú nemocnicu pre chorých v Granade, nad bránou ktorej je svätcovo heslo „ Nech rozkazuje srdce“.

V ňom je vyjadrené hlavné poslanie rehole - pomoc chorým a biednym v zmysle kresťanského učenia a lásky ku každému blížnemu. O jeho autorite a vážnosti medzi ľuďmi svedčí fakt, že za vozom, ktorý viezol jeho mŕtve telo ulicami Granady, kráčali vo veľkom pocte tak trúchliaci mohamedáni (španielski Mauri), ako aj kresťania (chudobní i z najvznešenejších rodov) a Židia, čo je dôkazom toho, že pri ošetrovaní chorých nerobil žiadne náboženské rozdiely. Dnes rehoľa uskutočňuje svoju činnosť vo vyše 250 zariadeniach vo svete, do ktorých prijímajú všetkých tých, ktorí potrebujú pomoc, bez rozdielu národnosti, farby a pleti.

Aj u nás na Slovensku táto rehoľa hlboko zapustila korene už v dávnej minulosti. Začala blahodárne pôsobiť od r. 1672 v Bratislave. Jej zakladateľom bol Fr. Pavol Pilger OH, za účinnej podpory ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepcéniho, známeho úspešného vyjednávača s Turkami. Ku kláštoru rehole bol v roku 1692 pristavený kostol Navštívenia Panny Márie. Druhým miestom pôsobenia rehole sa stalo Spišské Podhradie (ako jedno z 13 spišských miest, daných uhorským kráľom Žigmundom do zálohy Poľsku), kde sa v r. 1650 tiež prisťahovali Milosrdní bratia z Poľska (na pozvanie Stanislawa H. Lubomirského, vtedajšieho starostu 13 spišských miest, spravovaných Poľskom) a dostali do správy nemocnicu a kláštor. (Na okolí im časom „prischol“ dôverný názov „kláštorek“- v dôsledku získanej úcty a dôvery k pôsobeniu rehole).

Rehoľa si získala svojou činnosťou materiálnu pomoc a uznanie zo strany miestnej notability, o čom svedčí napr. to, že gr. Klára Melitová, manželka grófa Štefana Csákyho, známeho bojovníka proti Turkom pri Viedni (kde spojenecké vojská na cele s poľským kráľom Jánom III. Sobieskim v r. 1683 zvíťazili nad Turkami), si výslovne želala, aby bola pochovaná v kostole Milosrdných bratov, a nie v kapitulskej krypte. Tretím miestom pôsobenia rehole bola Skalica, kde v r. 1796 dostali do užívania kláštor Bosých karmelitánov (na nariadenie rakúskeho cisára Františka II.) a tiež si tu svojou činnosťou získala uznanie a úctu.

Milosrdní bratia v tých troch konventoch vyvíjali sústavnú duchovnú a ošetrovateľskú činnosť pre blaho obyvateľstva Slovenska až do osudnej Barbarskej noci (13.-14. 4. 1950), s následnou deportáciou do sústreďovacích táborov. K oživeniu činnosti rehole došlo až po roku 1990. Zásluhou Fr. Fabiána Máceja OH, posledného viceprovinciála rehole, sa v r. 1995 vrátila nemocnica v Bratislave, fungujúca počas bývalého režimu ako zdravotné stredisko (pre vidiek Bratislavy), naspäť do rúk Milosrdných bratov a stala sa prvou neštátnou nemocnicou na Slovensku. Po jeho smrti (v r. 1997) sa slovenská viceprovincia rehole zmenila na slovenskú provinčnú delegatúru, pričlenenú k rakúskej provincii rehole, v ktorej po krátkom pôsobení Fr. Andreasa Schuepferlinga OH z rakúskej provincie bol poverený vedením bratislavského Konventu Fr. Ján Karlík. Dnes komunitu Milosrdných bratov v Bratislave tvoria štyria riadni členovia, z ktorých traja pracujú ako ošetrovatelia v nemocnici s poliklinikou spolu s rádovými sestrami Božského Vykupiteľa a civilnými spolupracovníkmi (lekármi a civilnými sestrami, ktorí väčšinou prešli do nemocnice Milosrdných bratov ešte z čias, keď nemocnica bola št. zariadením). Treba podotknúť, že civilní pracovníci nemocnice, ktorí tu zostali pracovať, sa v podstate stotožnili s poslaním rehole v tomto zdravotníckom zariadení, i napriek možnému, odlišnému svetonázorovému presvedčeniu. Viacerí mladí adepti rehole študujú na zahraničných zdravotníckych školách a pripravujú sa v noviciáte na svoje budúce poslanie.

V poslednom čase sa rehoľa rozhodla výrazne rozšíriť a skvalitniť hospitálske služby. Ešte žijúci viceprovinciál Fr. Fabián Máčej sa v r. 1997 rozhodol pre generálnu rekonštrukciu nemocnice, ktorej štúdiu v r. 1998 schválil provinciál Fr. Paulus Kohler OH z Viedne a v r. 2000 sa už začali rekonštrukčné práce s otvorením Lekárne Milosrdných bratov v nových priestoroch na Námestí SNP. V roku 2002 došlo k otvoreniu prevádzky v nových objektoch nemocnice. (O slávnostnom otvorení, ktoré sa uskutočnilo 25. 6. 2002, sa podrobnejšie zmieňuje p. Katarína Žáková v Kat. Novinách 27 / 2002) a napokon dokončenie rekonštrukcie starého barokového objektu a kláštora na SNP sa plánuje v r. 2003. To sú holé fakty, pri ktorých prekvapuje veľká dynamika a rýchlosť celého procesu výstavby. Celkom dobre sa dajú pochopiť slová JUDr. Michala Tináka, riaditeľa majetkovej správy nemocnice: „Nemocnica je darom rehoľných bratov, ktorým napĺňajú sľub hospitality a starostlivosti o pacientov.“

Akosi automaticky sa v mysli človeka vynára otázka, ako bolo možné pri našich podmienkach a ekonomických problémoch dosiahnuť splnenie takého náročného cieľa s rekonštrukciou nemocnice a za taký krátky čas. Určite bez zodpovedného prístupu, bez pevného odhodlania všetkých, ktorí mali realizáciu diela na starosti a bez dostatku financií na výstavbu by to nebolo možné. Treba brať do úvahy fakt, že zadováženie potrebných financií na rekonštrukciu nemocnice a jej moderného zdravotníckeho vybavenia bolo jedine záležitosťou samotnej rehole, najmä však pomoci vedenia rakúskej provincie, ktorá dokázala na tento cieľ zabezpečiť v úhrnnej sume 300 mil. Sk z darov veriacich celého sveta. Podľa slov Fr. P. Kohlera OH, provinciála z Viedne, bude možné v budúcnosti podporiť rekonštrukciu zariadení rehole tak v Spišskom Podhradí ako aj v Skalici, čo je priaznivá správa pre tieto komunity, ktorým bráni nedostatok potrebných členov obnoviť komunitný život spojený so starostlivosťou o chorých (pozri Š. Lenciš: Milosrdní bratia v Sp. Podhradí, Prešov 1999).

Z doterajšieho konštatovania vyplýva, že takáto komplexná pomoc v starostlivosti o chorých a núdznych, bez všímania si, k akému náboženstvu, národnosti a rase sa pacienti hlásia, je veľmi potrebná a užitočná, najmä teraz, keď naše zdravotníctvo sa potáca v neustále narastajúcich problémoch, najmä finančného charakteru a v čase stúpajúcich nárokov na väčšie ohodnocovanie zdravotníckych služieb, na úhrady platov zdravotníckeho personálu a úhrady liekov. Rehoľa Milosrdných bratov prichádza s ušľachtilou ponukou nezištnej služby tým ľuďom, ktorí trpia a ktorým sa nedostáva v dnešnom uponáhľanom, egoisticky zameranom svete ani toho najpotrebnejšieho naplnenia potrieb a duchovného pochopenia. Prior Fr. Ján pri odpovedi na otázku o potrebe pôsobenia rehole v dnešných zmenených podmienkach pre zmysluplný život, poznamenáva, že civilné osoby v zdravotníctve (lekári, zdravotné sestry) sa nemôžu s takým osobným zanietením venovať pacientom ako Milosrdní bratia, pretože sa musia starať o svoje vlastné rodiny. Členovia rehole Milosrdných bratov sa môžu, ba musia s plným osobným nasadením venovať chorým, pomáhať im prekonávať ťažkosti, poskytovať im duchovnú útechu, robiť aj také podradné služby, ktoré si bezvládny pacient nedokáže urobiť sám, presne tak, ako to urobil milosrdný samaritán úbohej obeti násilia. Rehoľným bratom musí byť cudzia mentalita ľahostajnosti. Zaujímavé je, že v jednom kláštore má byť len jeden kňaz. Prior Fr. Ján má na to jednoduchú a pádnu odpoveď, že je to preto, aby členovia rehole mohli sa maximálne priblížiť príkladu svojho zakladateľa, ktorý nebol kňazom a slúžil chorým a opusteným tým najobyčajnejším spôsobom.

Ešte sa treba zmieniť o inej, taktiež altruistickej činnosti rehole. Jej poslaním nie je len hospitálska starostlivosť o chorých, ale aj starostlivosť o tých, ktorí sa vlastnou či nevlastnou vinou ocitli v sociálnej núdzi (ako sú napr. bezdomovci ) Teda ide o takých ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi, nevedia sa sami z nej dostať a potrebujú okamžitú pomoc. V azylovom dome v Podunajských Biskupiciach poskytujú prvotnú starostlivosť bezdomovcom, kde každý deň bezdomovec dostane kvalitnú polievku za symbolickú 1 korunu, dostane potrebné zdravotné ošetrenie (napr. v chirurgickej ambulancii), získa zdarma ubytovanie na jednu noc v azylovom dome rehole a niekedy sa aj podarí nájsť zamestnanie pre záujemcu. Potom dlhodobejšiu starostlivosť o bezdomovcov preberá spoločnosť o. Antona Srholca, ktorá je v druhej časti azylového domu.

Stručne sa vráťme k niektorým praktickým otázkam fungovania nemocnice Milosrdných bratov. Táto funguje ako dobre vybavená poliklinika (na naše pomery) s možnosťou hospitalizácie ťažších prípadov. Poskytuje zdravotnícke služby od prvej lekárskej pomoci (24 hodín denne), cez odborné ambulantné vyšetrenia (začínajúc vnútornými chorobami a končiac alergológiou). ďalej uskutočňuje klinické služby, má preto svoje operačné sály, laboratóriá, ultrazvuk, počítačovú tomografiu, EKG, atd. Má svoje posteľové oddelenia (od intenzívnej starostlivosti, cez chirurgické, onkologické, ku rehabilitácii a geriatrii). Okrem týchto služieb je zabezpečená duchovná a sociálna starostlivosť, odborné školenia a permanentná sanitná služba. Pochopiteľne, počet služieb je ešte vyšší ako boli stručne uvedené. Je už známe, že je tu dobrá ošetrovateľská úroveň. Mimochodom, dipl. zdravotné sestry majú možnosť zvýšiť svoju odbornosť formou pracovnej stáže až na jeden rok vo Viedni.

Na záver ešte niekoľko informácií a postrehov o organizovaní prevádzky v nemocnici i v samotnej reholi. Vzhľadom na to, že nemocnica Milosrdných bratov je napojená na zdravotné poisťovne, príjem pacientov je rovnaký ako inde - na odporúčanie obvodného lekára. Iba v prípade rýchlej lekárskej pomoci je prijatý a ošetrený pacient bez lekárskeho odporúčania. Súhrnne možno povedať, že nemocnica Milosrdných bratov ponúka zdravotnícke služby verejnosti skutočne na úrovni modernej doby, spojené s duchovnou starostlivosťou o dušu pacientov v zmysle morálnych zásad evanjelia. Treba dodať, že v nemocnici je aj zriadená kaplnka, kde sa konajú sv. omše a pobožnosti pre pacientov. Objavenie sa novej nemocnice ako polyfunkčného objektu v zdravotníckej štruktúre nášho hlavného mesta je určite vítané a prínosné (najmä, keď štát nemusel ničím prispieť k jej výstavbe). Pri vstupe do vestibulu nemocnice ovládne vás celkom príjemný pocit z architektonického riešenia priestoru interiéru objektu. Zdá sa, že je priúzky priestor pre sanitnú službu pred budovou (ale je vyvážený výbornou polohou nemocnice v centre mesta).

Iste nie všetko je ideálne. Finančné ohodnotenie lekárov a zdravotného personálu je na priemernej úrovni oproti iným podobným zdravotníckym zariadeniam, ale možností odborného rastu a práca v humánnom prostredí nemocnice Milosrdných bratov je pozitívnou motiváciou z hľadiska perspektívy. Malá skupinka väčšinou mladých členov rehole sa zaiste, po čase duchovného zrenia a rastu, chce opäť dostať na úroveň samostatnej provincie Milosrdných bratov ako v minulosti, a tak ešte vo väčšej miere plniť odkaz sv. Jána z Boha, svojho zakladateľa. Preto je otvorená pre každého mladého, nábožensky založeného muža, ktorý hľadá duševné šťastie, čistú radosť a bohaté vyplnenie života prácou v zdravotníctve, alebo v sociálnej sfére a pritom aj v službe Bohu. Podmienkou je byť slobodným (aj vdovcom), bezúhonným a pritom duševne a telesne zdravým mužom.

Autor: Doc. Ing. Pavol Kalinay CSc.

Zdroj: Kultúra – dvojtýždenník závislý od etiky, Bratislava