Denné centrum na Hattalovej ulici našlo už dvanástim klientom prácu i bývanie

Domov sv. Jána z Boha nájdete na okraji mesta, na Hattalovej ulici v MČ Nové Mesto. A hoci ho oficiálne otvorili 6. decembra minulého roku, jeho neoficiálne začiatky začali písať rehoľní Milosrdní bratia ešte pred dvadsiatimi rokmi – pri výdaji stravy ľuďom bez domova pri kláštornej bráne v centre mesta. Správcovia domova sa netaja tým, že najdôležitejšie je mať okolo seba ochotných ľudí, ktorí majú cit pre prácu s bezdomovcami. Spoluprácu s miestnou samosprávou a obyvateľmi tejto mestskej časti si zatiaľ pochvaľujú. Pripomeňme, že spomínaní „muži v habitoch,“ ktorí sa vo svojej službe po celom svete zameriavajú práve na pomoc chorým a opusteným, sa pustili do budovania a zveľaďovania projektu, na ktorý si v hlavnom meste nik netrúfal. Preto sme pár otázok položili aj riaditeľovi tohto zariadenia Jaroslavovi Valachovi.

Akým spôsobom funguje v praxi váš denný útulok pre ľudí bez domova?

My sa v našom centre snažíme v prvom rade poskytnúť týmto ľuďom základné potreby: jedlo, aby mali možnosť umyť sa, oprať si svoje veci, vymeniť si šatstvo, oholiť sa. Ale snažíme sa poskytnúť im aj určitú duchovnú „nadstavbu.“ Totiž, ak človek v situácii, v akej sa mnohí ocitli, nezmení v sebe poradie hodnôt, nikdy nemôže postúpiť ďalej. A nám ide o to, aby neodišli od nás len najedení a umytí, hoci aj to je dosť, ale aby si uvedomili sami seba a prehodnotili hodnoty v sebe. K tomu by sme potrebovali aj kňaza, resp. duchovného poradcu, prípadne psychológa. Poskytujeme klientom aj pracovnú terapiu, kde majú možnosť realizovať sa podľa svojich zručností, ale aj podľa našich finančných možností.

Toto denné centrum slúži sto klientom. Prezraďte, koľko ľudí ho priemerne denne navštevuje?

Denne nás navštívi 60, výnimočne až 90 ľudí. Nie všetci využívajú všetky služby. Zhruba 10 až 15 ľudí sa denne potrebuje osprchovať, vykonať si základnú hygienickú očistu, 7 - 8 ľudí si denne potrebuje oprať svoje veci, približne 20 ľudí si vypýta čistú bielizeň alebo ďalšie ošatenie a 60 - 90 ľudí prijme stravu, naobeduje sa.

Začiatkom decembra oslávi zariadenie rok svojej činnosti, čo všetko by ste v ňom ešte radi ponúkli klientom? Ako vidíte jeho perspektívy?

Zmeniť myslenie človeka – to je dlhodobá systematická práca. A my s klientmi chceme pracovať. Už dnes môžeme hovoriť o dvanástich úspechoch. Ide o dvanástich ľudí, ktorým sme pomohli nájsť si prácu, ubytovanie a zaradiť ich tak späť do života. Vízia do budúcnosti je - viac spolupracovníkov, profesionálov s hlbokým ľudským prístupom k jednotlivým ľuďom, ktorí využívajú naše sociálne služby. Našim zámerom je tiež rozšíriť možnosť pracovnej terapie, aby sme mohli viacerých resocializovať, čo však závisí od množstva financií. Ale rovnako dôležité je nadväzovať vzťah s klientmi, ktorí sem prichádzajú a vracať ich opäť do života, aby prijímali hodnoty, ktoré ich môžu posunúť dopredu.

Čo je najťažšie pri práci s klientmi, ktorí k vám prichádzajú? Sú to ich povahy, alebo ich životný štýl na ulici spojený s rôznymi traumami?

Väčšina ľudí, s ktorými tu pracujeme, sú vnútorne veľmi zranení. Dlhodobé zranenie človeka vedie k apatii. A pokiaľ je človek apatický, podlieha alkoholu, či iným nezdravým návykom a ťažko prijíma akúkoľvek radu. S mnohými je diskusia veľmi ťažká práve preto, že sú takí zranení, že nikomu neveria. A za každým „pokusom“ vidia nejaký úmysel, pričom nevedia rozlíšiť, či ten úmysel je čistý alebo či ich znovu chce niekto zneužiť, využiť. Keď si pri obede s nimi sadnem za jeden stôl a spýtam sa ich, ako im chutí polievka, ktorú si s nimi spoločne dám, je to prvý krok k tomu, aby videli, že ja som sa k nim priblížil. A mojím cieľom, aj cieľom ďalších spolupracovníkov v centre je: stierať rozdiely medzi personálom a tými ostatnými. Všetci, ktorí tu pracujú, sa snažia mať priateľský prístup ku klientom domova, ukazujeme im, že sme tu pre nich. Snažíme sa im dať najavo, že to, čo im ponúkame, dávame nezištne a že je to v ich prospech.

Andrea Eliášová Zdroj: Bratislavský kuriér, č. 19/ 2011, 7. 11. 2011