Pastorálne dni Milosrdných bratov v rakúskom Linzi

Rakúsko, 11. apríla (TK KBS) - Členovia pastoračných rád nemocníc, ktoré v Rakúsku, na Slovensku a v Českej republike vedú Milosrdní bratia, sa v minulých dňoch zišli v rakúskom Linzi v rámci Pastorálnych dní. Slovenskú delegáciu na podujatí zastupovali členovia pastoračnej rady z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdných bratov v Bratislave na čele s priorom rehole bratom Jánom Karlíkom. Na podujatí nechýbal ani riaditeľ bratislavskej nemocnice Milosrdných bratov Michal Tinák.

Na dvojdňovom workshope sa členovia pastoračných rád nemocníc venovali téme Povolanie k hospitalite, v rámci ktorej formou prednášok, prezentácií, rozhovorov i práce v skupinách rozoberali faktory, ktoré vtláčajú chodu nemocníc ducha hospitality, teda pohostinnej lásky k blížnym spojenej s charizmou rehole a odlišujú tak nemocnice Milosrdných bratov od iných, podobných zariadení vo svete, respektíve robia ich príťažlivými pre tých, ktorí potrebujú zdravotnícku pomoc a starostlivosť. Na podujatí sa hovorilo o hospitalite z pohľadu chorých, o starostlivosti o zdravie tela i duše, cestách, prostriedkoch i metódach, ako v prípade spolupracovníkov pracujúcich v nemocniciach Milosrdných bratov prehlbovať svoje osobné povolanie, profesionalizácii i štyroch princípoch hospitality, ktorými sú kvalita, rešpekt, zodpovednosť a spiritualita. 

Napĺňanie charizmy hospitality v uvedených zariadeniach bratov v súčasných podmienkach definuje dokument Rímskej kúrie rehole z novembra minulého roku, ktorý zachytáva širokú škálu hospitálnej starostlivosti, zohľadňujúc aj podnety a rôzne pohľady pastorálnych rád z celého sveta na dimenzie tejto starostlivosti, pričom sa opiera o základnú myšlienku: robiť dobre (ľuďom) a robiť to dobre. 

Dominik Hartig z rakúskej Školy hospitality upozornil vo vystúpení nato, že keď sa v zariadeniach Milosrdných bratov zachová živá kresťanská myšlienka, zostane živým aj odkaz zakladateľa rehole – sv. Jána z Boha. Ako ďalej odznelo na podujatí v Linzi, zariadenia Milosrdných bratov sa snažia cez osobné svedectvo príkladnej starostlivosti o dušu i telo chorého človeka šíriť svedectvo Evanjelia. Deje sa tak cez svedomitú prácu, vzťah k chorým, schopnosť vedieť sa darovať v konkrétnych situáciách, byť empatickými. 

Na podujatí odznelo aj svedectvo rakúskeho kňaza z rehole augustiniánov, ktorý slúži v nemocnici Milosrdných bratov, kam sa pred rokmi dostal ešte ako pacient a oslovila ho práve atmosféra, duch rehole v nemocnici a vzťahy, ktoré tam vládli. Hovoril aj o vzájomnom rešpekte medzi pacientmi i spolupracovníkmi navzájom. Jedným z prednášajúcich bol aj morálny teológ Walter Schaupp z Grazu, spoluautor Etického kódexu Milosrdných bratov uplatňovaného v zariadeniach členov rehole, ktorý zdôraznil, že hospitalita má veľa spoločného s profesionalitou. Hovoril aj o povolaní ako o „centre sily“ pre každodenné činnosti. „Povolanie sa nedá nadiktovať, je vecou slobodného rozhodnutia,“ konštatoval. Na stretnutí ďalej rezonovalo, že dnes nie je ľahké žiť svoje povolanie a že na povolanie rozhodne nemožno nazerať ako na „džob“. Človek by si mal pri práci, ktorú zastáva, klásť otázku: aké mám ciele? Tam, kde môžem rásť a vyvíjať sa, tam som na správnom mieste – bola tiež jedna z myšlienok workshopu v Linzi. 

Ako nepísané motto povolania v zariadeniach Milosrdných bratov platí myšlienka: „Nehovor o svojej viere, ale ži tak, aby sa ťa nato pýtali.“ Niektorí prednášajúci pripomenuli, že je istým privilégiom pracovať v rehoľnej nemocnici, že tí, ktorí v nej pracujú, by mali hľadať a využívať možnosti ďalšieho vzdelávania a umožniť, aby sa ich povolanie vyvíjalo, pretože povolanie nie je niečím statickým, ale naopak, dynamickým. Emeritný profesor Isidor Baumgartner z Passau vo svojom vystúpení zdôraznil, že človek má viacero dimenzií, nielen fyzickú. Pripomenul, že aj Svetová zdravotnícka organizácia zahrnula do svojej definície zdravia aj spirituálnu dimenziu človeka. Citoval aj výsledky ankety zrealizovanej medzi hospicmi a paliatívnymi oddeleniami, podľa ktorej až 95 % týchto zariadení má vo svojich konceptoch zahrnutú práve spirituálnu dimenziu človeka. 

Spomenul tiež biblickú knihu Genezis o stvorení človeka, ktorá upriamuje pozornosť nato, že človek je naplnený dychom Božím ako niečím posvätným. Podľa neho telo i duša človeka potrebujú byť kultivované v zmysle správnej starostlivosti. „Lekári uzdravujú, ale Ježiš očisťuje zvnútra. Uzdravenie tela sa nedá oddeliť od uzdravenia duše,“ uviedol profesor Isidor Baumgartner z Passau. V pracovných skupinách jednotliví účastníci riešili a zdieľali napr. cesty a prostriedky, ktoré im pomáhajú v raste a prehlbovaní povolania, čo ich najviac oslovilo z prednášok, v čom konkrétne sa prejavuje kresťanská kultúra prostredia a charizma Milosrdných bratov v nemocnici, v ktorej pôsobia. Zhodli sa na potrebe naďalej budovať nemocničné zariadenia nielen ako miesta, kde sa pacient cíti dobre a dôstojne, ale aj ako miesta, kde sa denne žije Evanjelium, kde sa návštevníkom a chorým ponúka nádej a ktoré slúžia ako priestor kultivácie „materiálneho a spirituálneho“, ako aj miesta, kde vedenie zariadení je otvorené pre podnety, dialóg a diskusiu spolupracovníkov a kde sa títo nemusia hanbiť za hodnoty, ktoré vyznávajú, nech už je to na ktoromkoľvek kontinente. 

Rehoľa Milosrdných bratov prevádzkuje na piatich kontinentoch takmer 300 zariadení, v ktorých napĺňa heslo: Per corpus ad animam – Cez telo k duši. 

TK KBS informovala Andrea Eliášová 

uverejnené 11.4. 2012