Z rehoľných webových stránok

Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa spolupracuje s rehoľou Milosrdných bratov... 

Komunita v Bratislave – nemocnica Milosrdných bratov vznikla 2. januára 1999, kedy prišli prvé tri sestry na žiadosť predstavených rehole Milosrdných bratov pracovať do nemocnice ako zdravotné sestry. Bývali v malých priestoroch, ktoré im poskytli milosrdní bratia, z druhej strany bývali oni, keďže oni tiež ešte len začínali s novými priestormi ich ubytovania. Sestry začali pracovať na internom oddelení NsP Milosrdní bratia ako zdravotné sestry. Po pár mesiacoch prichádzajú ďalšie sestry, ktoré začali pracovať ako sanitárky a potom začali študovať zdravotnú školu v odbore sestra. 

„...služba chorým a opatera starších ľudí je osobitnou úlohou našej Kongregácie...sestry svojou nezištnou službou zmierňujú ľudskú biedu a preukazujú skutky milosrdenstva.“ / K91/. Postupne každý rok prichádzali nové sestry, niektoré odišli na nové pracoviská do iných komunít, niektoré na výpomoc do zahraničia, kde bolo menej mladých sestier a staršie a choré spolusestry v týchto provinciách potrebovali pomoc. V roku 2000 na jeseň do komunity prichádza staršia sestra, ako dôchodkyňa, aby bola takým domácim ohniskom pre sestry, ktoré pracujú v apoštoláte v nemocnici. V roku 2001 sa otvára aj nové onkologické oddelenie, kde potom začínajú tiež pracovať sestričky, takže už pracovali na dvoch oddeleniach. V roku 2003 prichádzajú aj sestričky katechétky, ktoré od septembra začali vyučovať náboženstvo na ZŠ. A potom ďalšie sestričky – novicky, ktoré pracujú ako sanitárky na onkologickom oddelení. Takýmto spôsobom sa naša komunita sestier usilovala podieľať na šírení Božieho Kráľovstva a spolupracovať na diele vykúpenia nesmrteľných duší. V tom istom roku 2003 sme sa tešili aj iným zmenám – od sviatku narodenia P. Márie po menších – väčších úpravách sme sa mohli presťahovať do staro-nového kláštora, kde dovtedy bývali milosrdní bratia. Odvtedysme tu začali bývať my - SESTRY BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA. Najdôležitejšie je - že spolu s nami pod jednou strechou je aj sviatostný Ježiš. Máme svoju vlastnú kaplnku v dome, zároveň aj duchovného otca - P.Jána Tomaškoviča, CssR.. Kaplnka s drevorezbou životnej veľkosti –Mária s Kristom v náručí s krížom v pozadí -je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii, posvätená na Kvetnú nedeľu 07.04. 2004. Aj v r. 2004 nás neminuli zmeny v komunite. Šesť sestier odišlo znovu podľa potrieb našej Kongregácie na nové pôsobiska – do Rakúska, na Ukrajinu, do Vrícka. Na miesto týchto šiestich sestier odchádzajúcich z komunity prišli nové sestry – 2 zdravotné sestry a jedna katechétka. Komunitu tak tvorilo osem sestier – päť sestier pracujúcich pri lôžku chorých, dve katechétky a jedna sestra dôchodkyňa, ktorá nám svojou prítomnosťou v komunite pomáha vytvárať pravé rodinné spoločenstvo sestier. Ďakujeme Bohu za to všetko, čo nám vo svojej láske pripravovala a čím nás stále obdarúvavala. S Božou pomocou chceme naďalej pracovať ako sestry Božského Vykupiteľa v duchu charizmy našej Zakladateľky MAM: „Všetko skrze Boha, s Bohom a v Bohu, pre Jeho väčšiu česť a slávu a pre spásu nesmrteľných duší!“ Všetky sestry prinášajú do spoločenstva seba, svoje schopnosti, svoje talenty a lásku, s ktorou sa chcú podeliť, aby vzrastala a bola i dnes viditeľná cez náš život. Svoje úsilie vkladajú do vytvárania úprimného sesterského spoločenstva, ktoré sa usiluje žiť v duchu Ježiša Krista. Komunita sestier býva v priestoroch kláštora Milosrdných bratov. Priestory nám poskytla rehoľa Milosrdných bratov, pretože sme prijali pozvanie pre spoluprácu v nemocnici MB a väčšina sestier komunity pracovala a pracuje v nemocnici milosrdných bratov. Spoločne s členmi tejto rehole a ďalšími laickými spolupracovníkmi snažíme sa s láskou ošetrovať chorých, nezanedbávajúc duchovné potreby chorých, bez ohľadu na vierovyznanie. Zo začiatku sestry pracovali iba na internom oddelení, neskôr viaceré začali pracovať na onkologickom oddelení, , jedna sestra pracovala istý čas na oddelení anestézy a intenzívnej starostlivosti. Nemocnica má svojho duchovného správcu, ktorý denne prichádza k chorým. Okrem svojich spoločných a osobných modlitieb a sv. omše doma vo kaplnke, sestry sa aktívne zapájajú aj do života miestnej Cirkvi svojou dennou účasťou na sv. omši a modlitbách v kostole Milosrdných bratov spolu s rehoľnými bratmi tejto rehole. Aktívnou účasťou sa zapájame do liturgických slávení čítaním lekcie alebo spoločných prosieb veriacich vo sv. omši, ale aj spestrením lirurgie hudbou a spevom v kostole Milosrdných bratov. Spolu s rehoľnými bratmi a s veriacimi, ktorí prichádzajú tu na bohoslužby, sa denne modlíme modlitbu sv. ruženca a po skončení sv. omše sú pozvaní aj laici na spoločnú modlitbu liturgie hodín – Večerné chvály. Tak sa sestry usilujú pozývať aj iných k oslave Boha a vďakyvzdávaniu za všetko, čo nám Boh vo svojej láske a dobrote dennodenne uštedruje. Všetci si spoločne vyprosujeme Božie požehnanie pre svoje poslanie, ktoré každému človeku dáva sám Boh. Aktívne sa podieľame aj na zveľaďovaní Božieho chrámu výzdobou kostola a starostlivosťou o liturgické potreby kostola. Usilujeme sa mať podiel a účasť na živote Cirkvi a celej ľudskej spoločnosti. V duchu charizmy Zakladateľky MAM chceme byť vnímavé na potreby súčasného sveta a tejto doby a tak chceme žiť Evanjelium vo všednom dni vovedomí: „ČOKOĽVEK STE UROBILI...alebo NEUROBILI JEDNÉMU Z TÝCHTO.... MNE STE UROBILI.... alebo NEUROBILI...“ Okrem toho sestry pracujú aj v katechéze, kde je v dnešných časoch veľmi potrebné si všímať a zmierňovať duchovnú biedu a pomáhať ľuďom ku spáse. Pomáhajú deťom a mladým, aby Krista - Božieho Syna spoznávali a zamilovali si ho, aby sa rozhodli tiež žiť v láske a v službe konania dobra pre druhých ako to robil Ježiš. Svojou láskou a trpezlivým prístupom vnášajú tak lásku Boha Otca do života týchto im zverených duší, ktoré hľadajú radosť a šťastie. Tu je veľké pole apoštolátu a veľká potreba pomáhať tým, ktorí si sami pomoc ešte nevedia alebo nedokážu to správne. Sestry si všímajú vo svojom okolí tiež aj chudobných, starých, opustených a chorých a pomáhajú im akoukoľvek pomocou v ich každodenných potrebách, ale hlavne duchovnou pomocou - posilou pre dušu. Nakoľko im to dovoľuje čas, snažia sa im pomáhať zmierňovať ich trápenie ale aj opustenosť v starobe a všímajú si potreby dnešného sveta s citlivým, vnímavým a ochotným srdcom. Núdznych a chudobných máme vo svojom okolí vždy veľa. A hlavne bezdomovcov je vo veľkom meste vždy veľmi veľa. Aj tí mnohokrát zazvonia pri našich dverách a prosia o pomoc, o jedlo, ale mnohokrát aj o peniaze. Podľa možnosti im ponúkneme aspoň skromne jedlo. Mnohokrát prostredníctvom Milosrdných bratov im sprostredkujeme aj oblečenie, ktoré nám poskytnú dobrodinci. Viac ako štyri roky sme bývali vo veľmi jednoduchých bytových podmienkach, ale napriek tomu u nás mohli spolusestry a známi vždy nájsť útulok a teplo domova, ak sa ocitli v núdzi a potrebovali pomoc. Teraz sú priestory dostatočne veľké a v týchto priestoroch máme možnosť prijímať návštevy a hostí. Takto môžeme mnohokrát pomôcť spolusetrám alebo známym ľuďom, ktorí prichádzajú za svojimi povinnosťami do Bratislavy a ocitnú sa v núdzi, my im môžeme poskytnúť pomoc ubytovaním, stravovaním alebo aj inou formou pomoci. Aj v budúcnosti chceme pokračovať v tomto diele, ktoré začala MAM a my, kráčajúc v jej šľapajach, chceme mať oči otvorené pre potreby druhých a byť vnímavé na potreby dnešných čias a ľudí dneška. „...LEBO NÁS ŽENIE LÁSKA KRISTOVA ...“ Komunitu momentálne tvorí 10 sestier, ktoré pracujú v nemocnici na rôznych oddeleniach , v lekárni, v ambulancii praktického lekára, v kancelárii, na arcibiskupskom úrade a v školách pri vyučovaní náboženstva a iných predmetov. 

Spišské Vlachy 

Apoštolát sestier Božského Vykupiteľa v Spišských Vlachoch sa rozvinul už v roku 1945, kedy bolo v mestečku veľa sirôt a povojnová bieda klopala na väčšinu domácností. Na žiadosť Božieho sluhu o. biskupa Jána Vojtaššáka sa sestry ujali detí bez rodičov a starali sa o nich výchovou v sirotinci a vzdelávaním v škole. V roku 1950 bola ich činnosť násilne zrušená a všetky rehoľné sestry boli sústredné na rozličných miestach, aby pracovali na poliach, v českých továrňach, v charitných domoch na Slovensku a neskôr i v sociálnych ústavoch na Morave. Na žiadosť dp. Antona Mišeka, správcu farnosti Spišské Vlachy, ktorú potvrdil aj otec biskup František Tondra, rodák zo Spišských Vlách, bola v roku 1990 činnosť sestier v tomto meste obnovená. Sestry prevzali vyučovanie náboženstva a iných predmetov v troch školách (ZŠ sv. Jána Krstiteľa, ZŠ Komenského a Špeciálna škola). V roku 2003 sa apoštolát sestier popri vyučovaní obohatil o opatrovateľskú a ošetrovateľskú službu, službu pomocného ekonóma, rozdávanie svätého prijímania chorým v domácnostiach, starostlivosť o výzdobu kostola, pomoc pri hraní na organe počas svätých omší a domáce zázemie do roku 2010 tvorili aj sestry dôchodkyne. Momentálne komunitu tvorí päť sestier. 

Spišská Nová Ves 

Komunita sestier v Spišskej Novej Vsi bola oficiálne založená v roku 1927. Avšak sestry už od roku 1922 na žiadosť farára Františka Rolného pôsobili v tomto meste ako učiteľky na meštianskej škole. Pracovitosť a odbornosť sestier ocenili nielen obyvatelia Spišskej Novej Vsi, ale aj okolité dedinky a mestá. V decembri 1938 sa kláštor v Spišskej Novej Vsi stal ústredným domom provincie. Sestry počas neľahkých rokov vojny a totality znášali všetko v duchu sesterskej lásky a denne napájané z Prameňa živej vody boli pripravené ísť a čeliť všetkému, čo im chcelo zabrániť slúžiť tam, kde ich potrebovali (ošetrovali ranených, starali sa o opustených, starých a pod.) Oporu nachádzali aj u obyvateľov mesta a okolia, ktorí im rôznym spôsobom (materiálnou i duchovnou podporou) dávali najavo, že sú pre nich požehnaním. S ťažkým srdcom a násilne boli naše sestry v 50-tich rokoch z mesta vyvezené do kláštorov, v ktorých sústreďovali rehoľníčky zo všetkých kútov Slovenska. No napriek zlobe a závisti zlého, vždy zvíťazí ten Najmocnejší. A tak po 40-tich rokoch - 12.9.1990 prichádzajú do Spišskej Novej Vsi sestry Božského Vykupiteľa a plné nadšenia sa s ešte väčšou horlivosťou pustili do pôsobenia na základných a stredných školách ako katechétky, v Špeciálnej základnej škole sv. M.M. Kolbeho, v ADOS Spišskej diecéznej charite, vo farskej katechéze, v apoštoláte modlitby a najnovšie dielo kde sestry slúžia a svedčia o Božej láske je Alžbetka n.o. Jej súčasťou je Krízové centrum a Materská škola. Naša matka zakladateľka Mária Alfonza hovorievala, že máme byť pohostinné voči všetkým bez rozdielu. Na bránu nášho kláštora denne klope mnoho ľudí a je to pre nás krásne otvárať ju a uvidieť za ňou tvár Krista, lebo všetci ju v sebe nosíme, nech sme mladí, starí, opustení alebo s rodinou, zdraví, chorí.... Naše spoločenstvo toho času tvorí 30 sestier rôzneho veku. Kláštor v Spišskej Novej Vsi je zároveň naším provinciálnym domom. 

Zdroj: www.sdr.sk
Oficiálna stránka Kongregácie Sestier Božského Vykupiteľa