CIRKVI: Arcibiskup Zvolenský požehnal zreštaurovaný obraz Poslednej večere

Bratislava 8. marca (TASR) - Pri príležitosti sviatku zakladateľa Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha, ktorá spravuje Univerzitnú nemocnicu s poliklinikou Milosrdní bratia v Bratislave, dnes popoludní arcibiskup Stanislav Zvolenský požehnal zreštaurovaný obraz s výjavom "Poslednej večere" v refektári tejto nemocnice. Toto významné dielo, olejomaľba Franza Xavera Leonarda Hessa z roku 1824, je súčasťou dobovej interiérovej výzdoby refektára nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky - Kláštora Milosrdných bratov na bratislavskom Námestí SNP. V roku 2010 sa podarilo reholi Milosrdných bratov získať prostriedky na zreštaurovanie obrazu z rozpočtu Ministerstva kultúry SR v rámci grantového programu Obnov svoj dom. Ako povedal bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, s radosťou prijal pozvanie požehnať obnovený obraz Poslednej večere a poukázal na jeho hlboké duchovné posolstvo aj pre dnešnú dobu. Ocenil prácu členov Rehole sv. Jána z Boha - Milosrdných bratov, ich službu pre chorých v nemocnici, ako aj pre bezdomovcov v Bratislave a poďakoval im za túto službu. Páter Paulus, predstaviteľ rakúskej provincie Milosrdných bratov, v príhovore vyzdvihol, že dielo zakladateľa rehole sv. Jána z Boha žije stále medzi nami. Poďakoval všetkým členom rehole, ktorí plnia jeho odkaz a pomáhajú chorým, starým a ľuďom v núdzi. Na slávnosti sa zúčastnil riaditeľ Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdní bratia Dr. Michal Tinák, zástupcovia Ministerstva kultúry SR, Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ďalší hostia. Prítomný bol aj reštaurátor obrazu Ján Hromada.

Zdroj: správa TASR 8.3. 2011 (redaktorka: Carmen Cupalová) 

Niekoľko dôležitých historických faktov o refektári a kláštore MB 

Kliknite na miniatúru pre zväčšenie:

• Miestnosť refektára sa nachádza v zadnom krídle terajšej nemocničnej budovy milosrdných bratov, situovaná do nádvoria pri Kolárskej ulici. Má obdĺžnikový pôdorys s dlhšou osou približne v smere sever – juh.

• Po celom obvode je refektár upravený celoplošným dreveným intarzovaným obkladom.

• Rehoľa milosrdných bratov prichádza do Bratislavy na pozvanie arcibiskupa Szelepcsényiho. V literatúre sa udávajú roky 1669 a 1672. Po Spišskom Podhradí (1650) šlo o druhý konvent tejto rehole na území Slovenska. Ako prvé sídlo kláštora i nemocnice slúžil adaptovaný Csákyho palác na mieste severne od terajšieho kostola.

• V 80-tych rokoch 17. storočia komplex vypálili turecké a thökölyovské vojská, ktoré plienili bratislavské predmestia (letopočet 1683 nad portálom kostola). V rokoch 1690 – 1692 bol vybudovaný dnešný kostol a následne adaptovaný Maholányho palác na mieste terajšej nemocnice. Podľa všetkého boli pripravené plány na celkovú výstavbu, táto sa však neuskutočnila pre nepriaznivé spoločenské podmienky (Rákóczyho povstanie) a so stavebnými prácami sa začalo až r. 1723. Stavba bola ukončená v r. 1726 a postupne sa začalo so zariaďovaním miestností.

• Refektár bol ukončený v tom istom roku a r. 1727 bol doplnený jeho interiér (obraz „Posledná večera”, rezbársky zdobené stoly, mramorové umývadlo). V literatúre sa udáva, že predlohou pre komplex bol viedenský kláštor z konca 17. storočia a že plány boli vyhotovené ešte v 17. storočí neznámym architektom, o ktorom L. Šášky predpokladá, že mohol byť totožný s projektantom viedenského komplexu. Bratislavská realizácia je však oproti viedenskej reprezentačnejšia a okázalejšia.

• V r. 1767 sa v exteriéri i interiéri čistila a bielila budova kláštora. Refektár mal doskovú podlahu až do r. 1776, kedy bola vymenená za kehlheimerské dlaždice. R. 1824 bol v refektári osadený nový obraz, podľa latinského nápisu šlo o kópiu staršieho diela. Podrobnejšie o tejto problematike hovoríme v elaboráte Reštaurátorského výskumu uvedeného obrazu. Podľa údajov na ciferníku hodín v refektári (Josef Eberl, 1825) bol následne osadený dnešný drevený intarzovaný obklad stien.

• Rôzne menšie stavebné a interiérové úpravy na budovách ako i pozemku sa uskutočnili celé 18. i 19. storočie a podrobnejšie ich uvádza materiál Dr. Obuchovej. V r. 1836 sa realizovala novostavba ďalšieho uličného krídla pod vedením prof. Ostertaga z Viedne. V r. 1868 bol vymaľovaný kostol a vykonali sa rôzne vylepšovania i v kláštore, najmä čo sa týka hnuteľností.

• Rozsiahlejšie opravy na budovách kláštora a nemocnice sa uskutočnili r. 1922 – 25 a r. 1924 bola realizovaná oprava kostola. K ďalším adaptáciám došlo r. 1928 po príchode nového priora Hrabala, v tejto súvislosti sa píše okrem iného i o výmene okien a vybielení miestností kláštora. V pozostalosti Gizely Weide sú uložené viaceré dobové fotografie, z ktorých dve zachytávajú i interiér refektára.

Informácie poskytol: Mgr. art. Ján Hromada,
Zdroj: informácie zo súpisu pamiatok na Slovensku, z textu Dr. Šáškyho v Učebných textoch pre sprievodcov po Bratislave a z aktuálneho archívno-historického výskumu Dr. Obuchovej (MÚOP – Bratislava).