Milosrdní bratia pred 340 rokmi prišli do Bratislavy budovať konvent i nemocnicu

V roku 1672 daroval arcibiskup Juraj Szelepcsényi za mestskými hradbami, na dnešnom námestí SNP v Bratislave malý hospic, lekáreň a kláštor s kaplnkou Milosrdným bratom, z Viedne sem prišli najskôr traja členovia rehole. Bol tak postavený základ, na ktorom dodnes stojí „dielo hospitality“, v porovnaní so svojimi začiatkami samozrejme, zmodernizované a rozšírené. Stále však šíri charizmu, ktorú Boh začal „písať“ cez osobnosť svätého Jána z Boha.

Pohľad do archívu

V súvislosti s 340. výročím založenia nemocnice, lekárne i kláštora milosrdných bratov v Bratislave vám chceme pripomenúť niektoré dôležité fakty z našej činnosti a histórie: už v r. 1694 milosrdní bratia v Bratislave postavili prvú verejnú mužskú 60-lôžkovú nemocnicu.

- Lekáreň po svojom vzniku najprv bola len ústavnou lekárňou pre nemocnicu, neskôr od roku 1738 slúžila i pre verejnosť. Medzi rehoľníkmi sa našlo veľa vynikajúcich lekárnikov, jedným z nich bol PhMg. Imrich Ürghe ( Ferencfi ), jeho krstné meno bolo Štefan. Pôvodne študoval právo, diplom lekárnika získal v roku 1842 v Budapešti. V Maďarsku v r. 1883 aj zomrel. Ďalším z rehoľných lekárnikov – členov konventu milosrdných bratov bol PhMg. Stanislav Füzy, ktorý pôsobil v Bratislave ako pomocná sila v lekárni, štúdiá absolvoval okolo roku 1875 vo Viedni. V ten istý rok sa vrátil do Bratislavy, kde sa stal provinciálom rehole. V roku 1887 ponúkol Ministerstvu vnútra a Červenému krížu 500 postelí pre ranených vojakov a za túto starostlivosť bol aj ocenený, zomrel v roku 1903 v Budapešti, ale je pochovaný v Bratislave, v rehoľnej hrobke na Ondrejskom cintoríne. - Pomerne krátke obdobie v spomínanej lekárni pôsobil PhMg. Kornel Thuróczy, ktorý študoval v Bratislave i v Pešti, bol aj predsedom spolku študujúcich lekárnikov. V ďalšom období pracovali v lekárni Milosrdných bratov lekárnici i z radov laikov, de facto posledným lekárnikom z rehole milosrdných bratov bol páter PhMr. Alojz Quotidián, ktorý prechodne pôsobil v Bratislave, v rehoľnej lekárni v Skalici alebo v Spišskom Podhradí, v Bratislave pracoval v rokoch 1937 - 1944, predtým, v rokoch 1932 – 1936, bol vedúcim Vatikánskej lekárne v Ríme. Zomrel v roku 1968 v Rúbani (okres Nové Zámky) , v kňazskom domove. - Názov všetkých lekární Milosrdných bratov – Lekáreň u Granátového jablka alebo Granátové jablko bol „odvodený“ od symbolu rehole.

K začiatkom bratislavského konventu a nemocnice

- Podľa zachovaných archívnych prameňov z r. 1695 začiatok činnosti konventu milosrdných bratov v Bratislave je spojený s menom a iniciatívou frátra Paulusa Piglera (Simplexa), ktorý zbieral milodary na udržovanie konventu a nemocnice vo Viedni, pričom požiadal ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho, aby pre množstvo chudobných, opustených a chorých ľudí založil nemocnicu v Bratislave. Ten neskôr jeho prosbe vyhovel.

- V zakladajúcej listine konventu, ktorú potvrdil aj Leopold I. je o. i. uvedené: „My Juraj Szelepcsényi, z Božieho milosrdenstva arcibiskup ostrihomský, tohoto mesta a jeho župy najvyšší stály župan, priazne kráľovstva Uhorského, lagát, najvyšší tajomník, kancelár, dôverný radca kniežaťa pána Leopolda z Božej milosti zvoleného cisára rímského, vždy vznešeného kráľa nemeckého, uhorského, vojvodu burgunského, členstvo pánskeho v menovanom kráľovstve Uhorskom, atď... týmto dávame vedieť všetkým, ktorých sa to týka, že pohnutý čistou láskou k Milosrdným bratom rehole sv.Jána z Boha, rodom Portugalca, a vedený horlivou pečlivosťou o nich, sme pozorovali a poznali srdce a námahy, ktoré títo bratia zbožne a bedlivo vynakladajú všade na svete na nemocných a ktoré v budúcnosti s tým istým horlivým milosrdenstvom vynaložia, ale túžiac tiež prostriedky pozemské obrátiť v hodnoty nebeské a pominuteľné majetky na dobrá večné a trvalé, darovali sme im náš dom na predmestí tohoto kráľovského mesta Bratislavy, ktorý sme získali a kúpili so stálym vlastníckym právom od najjasnejšieho rodu Czáky a ktorý až dosiaľ máme vo svojom majetku. Zároveň im dávame tri naše slobodné vinice, ležiace na predhorí tohoto mesta menovanom Rača, v župe Bratislavskej, ktoré sme tiež získali so stálym právom vlastníckym, a darujeme im ich s tým istým právom vlastníctva, za sídlo a miesto činnosti a k tomu im dávame tri tisíce zlatých k oprave budov. Jeden tisíc zlatých dávame im hneď v najbližší deň Sv. Juraja vojaka a mučeníka, ostatných dvetisíc im dáme buď sami v dvoch rokoch, a ak by sme sa s týmto životom rozlúčili, učinia tak naši nástupci a splnomocnenci. Vyrovnáme tiež všetky poplatky spojené s tým, čo sme postúpili a bez vady odovzdali...Nepochybujeme, že pre prítomnosť a pre budúcnosť ešte zvýšime a tiež zachováme svoju lásku k bratom a horlivý záujem o nich...“

Prví členovia rehole v Bratislave

Z kroniky bratislavského konventu Milosrdných bratov sa možno dočítať, že Juraj Szelepcsényi, arcibiskup ostrihomský, pozval ako prvých členov Hospitálskej rehole do Bratislavy „R. P. Bartolomeja Mauricha, exprovinciála, doktora lekárskych vied, tiež ctihodného brata Pavla Piglera, ako prvého iniciátora tohto konventu, ďalej brata Augustína Strosmayera a brata Filipa Rabla.“ Bratov uvítal nasledovne: „Štyri týždne nás ako hosťov podržal vo svojom kniežacom paláci. Predstavil nás mnohým vysokým a slávnym stavom kráľovstva Uhorského, bral nás do svojho vlastného kniežacieho koča, vozil nás štrnásť dní po svojom panstve a znovu nás vzal späť do kráľovského mesta Bratislavy. Nedeľu druhú to po Veľkej noci, dňa 9. apríla 1672, po kniežacom obede v krásnom letohrádku, bohato erbami vyzdobenom, v arcibiskupskej záhrade vozil nás na svojom kočiari po nej, aby sme sa pokochali jej krásou. Hneď potom vzal nás priamo do tohoto domu, kde nám Jeho arcibiskupská milosť ukázal všetky miestnosti hore i dolu, sklep a priliehajúce záhrady. Na dvore pri studni sa zastavil a vyššie uvedeného veľadôstojného R. P. Bartolomeja sa spýtal, či by sa mu tento dom zdal vhodným pre kláštor a účinkovanie rehole. Keď oslovený, - po najhlbšej poklone odpovedal – áno- daroval nám tento dom so všetkými právami a príslušenstvom, ako to obšírnejšie objasňuje fundačná listina - a nám všetkým podaním ruky blahoželal. ” A tak mohli synovia svätého Jána z Boha začať prípravy pre svoju požehnanú hospitálsku činnosť, ako uvádza kronika.

Zahájenie apoštolátu v Bratislave

Po zriadení skromnej nemocnice, lekárne a kaplnky, začali v roku 1672 prví členovia rehole bratislavského konventu svoj hospitálsky apoštolát, čo pripomína aj prvý protokol prijatých chorých z uvedeného roku. Vysoká šľachta a mešťania, ktorí rehoľu slávnostným spôsobom v meste prijali, ju aj štedro podporovali, v nadáciách na podporu chorých sa svojou pomocou angažovali aj niektoré kniežatá, biskupi. Prvým priorom bratislavského konventu sa stal Maximilian Grasplich, rehoľné sľuby zložil 8. septembra 1668 vo Valticiach, zomrel v r. roku 1698. Druhý prior konventu Franciscus Paul, kňaz, pochádzal zo Švajčiarska. V roku 1683 sa stal tretím priorom konventu Agapitus Zolter, kňaz, pôvodom zo Sliezka. Za jeho pôsobenia musel konvent s mestom čeliť vojenskému ťaženiu Karu Mustafu a konvent bol vypálený. Po ukončení vojny ho začali znovu budovať a spolu s ním aj nový kostol. Arcibiskup Szelepcsényi pred smrťou v r. 1685 vo svojom testamente pre tento účel určil Milosrdným bratom 1040 zlatých. Veľkým dobrodincom ústavu bol aj jeho príbuzný a dedič, šľachtic Johannes Mahollány. Počas priorátu Philiberta Rabla, kňaza, dokončili stavbu kostola a dňa 10.augusta 1692 bol kostol posvätený...Pre zaujímavosť, keď v Bratislave vypukla morová epidémia v r. 1713, padlo jej za obeť 3039 obyvateľov mesta, ale konvent bratov v tejto dobe stratil iba jedného spolubrata, čo sa pripisuje zvláštnej Božej ochrane a vypočutiu modlitieb konaných pred Milostivým obrazom Svätej rodiny.

Z novších dejín konventu a nemocnice

- Konvent bratov v Bratislave aj ich nemocnica sa postupne rozvíjali, a urobili mnoho požehnanej práce najmä pre chorých a núdznych. Tvrdými skúškami prešli v období II. svetovej vojny, no po jej skončení rehoľa začala opravovať vojnou poškodené budovy nemocnice, strechy budov i kostolnej veže. Ďalšiu ranu jej však „zasadil” nástup totalitného režimu, ktorý nemocnicu zoštátnil a rehoľní bratia z nej museli odísť. Okrem toho 5. apríla v r. 1950 polícia zatkla a do vyšetrovacej väzby odviedla Laurusa Štefka, priora bratislavského konventu.

- Ako je známe, milosrdní bratia sa mohli vrátiť do obnoveného bratislavského kláštora spolu s prvými kandidátmi až po Nežnej revolúcii. Ale až 1. januára v r. 1995 prevzala rehoľa nemocnicu opäť pod svoju správu ako prvé neštátne zariadenie na Slovensku, o osem rokov dokončila jej rekonštrukciu a dnes je univerzitnou nemocnicou, známou ako jednou s najvyššou kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. - Pripomeňme, že s obnovovaním činnosti rehole na pôde Bratislavy je neodmysliteľne spojené meno priora bratislavského konventu brata Fabiána Mačeja, ktorý si veľa vytrpel zo strany režimu počas komunizmu a nemálo úsilia ho stála aj snaha získať zariadenie rehole v rámci reštitúcií naspäť. Dodnes o ňom s úctou hovoria bratia, ktorí ho poznali i spolupracovníci. „Predchodca - brat Fabián bol nesmierne obetavý rehoľník a človek. Považujem ho za svojho duchovného otca a som rád, že práve on ma kedysi prijímal do rehole,“ povedal o ňom súčasný prior bratislavského konventu milosrdných bratov Ján Karlík OH.

Spracované podľa archívnych prameňov rehole (ae)