Pápež Benedikt XVI. na stretnutí s chorými a Milosrdnými bratmi z Inštitútu sv. Jozefa v Madride

Krátko pred 20.-tou hodinou sa dňa 20. augusta večer v rámci Svetových dní mládeže uskutočnilo stretnutie Svätého Otca Benedikta XVI. s chorými a pracovníkmi Inštitútu sv. Jozefa v Madride, ktorý spravujú Milosrdní bratia. Ide o nadáciu, ktorá sa prostredníctvom 300 zdravotníckych pracovníkov stará asi o 400 postihnutých mladých práve pod „patronátom“ Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha. Založili ju v r. 1899 a odvtedy poskytuje špecializovanú asistenciu a starostlivosť mladým ľuďom s telesným i mentálnym postihnutím, osobitne epileptikom. 

Po uvítaní Svätého Otca predstaveným rehoľnej komunity bratom Rafaelom Martínezom a zástupcami vedenia inštitúcie nasledoval krátky kultúrny program detí, príhovor Svätého Otca, modlitba, požehnanie, výmena darčekov a zápis do pamätnej knihy Inštitútu sv. Jozefa. Svätý otec tak dal najavo, že si váži činnosť inštitútu a rehole založenej sv. Jánom z Boha. 

Príhovor pápeža Benedikta XVI. prinášame v plnom znení: 

Pán kardinál arcibiskup Madridu,
ctihodní bratia v biskupstve,
drahí kňazi a bratia Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha,
vážené autority,
drahí mladí, rodinní príbuzní a dobrovoľníci tu prítomní, 

srdečná vďaka za láskavé privítanie a vrelé prijatie, ktorého sa mi dostalo. Tento večer pred modlitbovou vigíliou s mladými ľuďmi z celého sveta, ktorí prišli do Madridu, aby sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže, máme možnosť stráviť nejaký čas spolu. A tak vám môžem prejaviť blízkosť a porozumenie, ktoré pápež má s každým z vás, s vašimi príbuznými a všetkými, ktorí vás sprevádzajú a pomáhajú vám v tomto Inštitúte sv. Jozefa. 

Mladosť, ako sme už neraz spomenuli, je vek, v ktorom sa život človeku ukazuje s celým bohatstvom a plnosťou jeho možností, posúvajúc ho k vyšším cieľom, ktoré dávajú zmysel životu samotnému. Preto, keď sa bolesť objaví na horizonte mladého života, zostávame zmätení a snáď sa pýtame: môže byť život aj naďalej veľkým, keď sa rozbije na bolesť? V tomto ohľade som vo svojej encyklike o kresťanskej nádeji povedal: „Miera ľudskosti je podstatne určovaná vzťahom k utrpeniu a k trpiacemu. (...) Spoločnosť, ktorá nedokáže prijímať trpiacich a nie je schopná prostredníctvom súcitu podieľať sa na ich utrpeniach a vnútorne ich znášať, je krutá a neľudská” (Spe Salvi, 38). Tieto slová odrážajú dlhú históriu ľudstva, ktorá pramení z obety, ktorou Kristus vydáva sám seba na kríž za nás a za naše vykúpenie. Ježiš, a nasledujúc ho v jeho šľapajach jeho bolestná Matka ,a svätí, sú svedkovia, ktorí nás učia žiť drámu utrpenia pre naše dobro a spásu sveta. 

Títo svedkovia nám hovoria predovšetkým o dôstojnosti každého ľudského života, stvoreného na Boží obraz. Nijaké postihnutie nemôže zrušiť tento božský odtlačok vrytý do najhlbšieho vnútra človeka. A nielen to: od chvíle, kedy sa Boží Syn rozhodol slobodne prijať bolesť a smrť, Boží obraz sa nám ponúka aj v tvári toho, kto trpí. Toto osobitné zaľúbenie Pána voči tým, ktorí trpia nás pobáda hľadieť na iných s otvorenými očami, aby sme im okrem vonkajších vecí, ktoré potrebujú, dali aj milujúci pohľad, ktorý potrebujú. Ale to je možné realizovať len na základe osobného stretnutia s Kristom. Buďte si toho vedomí, vy rehoľníci, rodiny, zdravotníci a dobrovoľníci, ktorí žijete a pracujete denne s týmito mladými ľuďmi. Váš život a zasvätenie ohlasujú veľkosť, ku ktorej je človek povolaný: mať súcit a s láskou sprevádzať tých, ktorí trpia, ako to robil Boh. A vo vašom povolaní znovu zaznejú slová evanjelia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“(Mt 25,40). 

Na druhej strane ste tiež svedkami nesmierneho dobra, ktoré predstavuje život týchto mladých ľudí, pre ktoré majú blízko k sebe a celému ľudstvu. Tajomne, ale veľmi reálne jeho prítomnosť vzbudzuje v našich srdciach, často zatvrdených, nehu, ktorá nás otvára spáse. Isteže, život týchto mladých mení srdcia ľudí, a preto ďakujme Bohu, že sme ich mohli spoznať. 

Drahí priatelia, naša spoločnosť, v ktorej sa až príliš často spochybňuje neoceniteľná dôstojnosť života, každého života, vás potrebuje. Vy rozhodujúcim spôsobom prispievate k budovaniu civilizácie lásky. Ba ešte viac, ste protagonistami tejto civilizácie. A ako deti Cirkvi ponúknite Pánovi vaše životy s ich utrpením i radosťami, spolupracujte s ním a stanete sa „istým spôsobom súčasťou pokladu spolucítenia, ktoré ľudstvo tak potrebuje” (porov. Spe Salvi, 40). 

S veľkou láskou a na príhovor sv. Jozefa, sv. Jána z Boha a sv. Benedikta Menniho, vás s celým srdcom zverujem Bohu, nášmu Pánovi, aby On bol vašou silou a vašou odmenou. Nech je znamením jeho lásky apoštolské požehnanie, ktoré udeľujem vám i všetkým vašim príbuzným a priateľom. 

Preložila sr. Jaroslava Kochjarová CJ
Zdroj: TK KBS
Foto: internet (Zo stretnutia Sv. otca s chorými z Inštitútu sv. Jozefa)