Spomíname na zosnulých a už oslávených bratov
Sviatok všetkých svätých a pamiatka všetkých verných zosnulých sa budú v Hospitálskej reholi Milosrdných bratov niesť tradične aj v znamení spomienky na všetkých bratov, ktorí reholi, Bohu a ľuďom roky verne slúžili a Pán si ich už povolal do večnosti.
Týka sa to aj zosnulých bratov pochovaných na cintoríne v Skalici (na snímke).V tomto záhoráckom mestečku dodnes pôsobí nemocnica Milosrdných bratov, kde desaťročia - až do režimom násilne zrušenej činnosti reholí - pôsobili a kde sa raz chcú opäť aktívne vrátiť, len čo to bude možné, aj vďaka novým rehoľným povolaniam.
Okrem nemocnice tu mali bratia aj svoj konvent. Ako uvádzajú dobové kroniky, do Skalice prišli bratia v r. 1796, keď tu rehoľníci dostali do užívania kláštor bosých karmelitánov. A ako uvádza zachovaný informačník Služba milosrdenstva z r. 1948 (dobový záznam ): „Hlavne v mimoriadnych okolnostiach napr. vojnách alebo počas epidémií v Skalici Milosrdní bratia konali veľmi cenné služby. Tak to bolo napr. vo vojnách napoleonských, najmä po bitke u Slavkova (1805). A tak napr. počas veľkej cholery r. 1831, kedy aj viacerí bratia položili svoje životy v službe kresťanskej lásky. Skalickému okoliu preukázali Milosrdní bratia zvlášť cenné služby, keď roku 1924 v neďalekom majeri „Bresty“ vypukla týfová epidémia a bolo treba infekčne ochorelé osoby vziať do opatery. Milosrdní bratia, verní svojmu povolaniu, čo najochotnejšie vyšli v ústrety. Svoj dom v karmelitskej záhrade zariadili na infekčnú nemocnicu a všetkých ochorelých v počte 56 po tri mesiace ošetrovali a to tak s dobrým výsledkom, že umrela z nich len jedna osoba, ostatní boli zachránení ... Úsilím nového hlavného predstaveného, agilného a neobyčajne obetavého viceprovinciála A. R .P. Františka Bošku prikročilo sa k postaveniu veľkej, modernej nemocnice, ktorej potrebu tento kraj a celá západná časť Slovenska veľmi pociťovala. Obetavosť A. R. P. viceprovinciála Fr. Bošku sa nezľakla prekážok. V ťažkých časoch, za ťažkých finančných podmienok podujal sa starostlivý predstavený tak významného diela. Koľko nezlomnej dôvery v Boha a energie tu bolo treba! Koľko nocí a modlitieb obetoval, koľko cestovania, listov, telefonických rozhovorov, porád, prosieb a žiadostí, neporozumení, nevďaku, a prekážok! Bola vojna, mimoriadne ťažkosti v každom smere a podujatí. On, hlavný predstavený, horlivý syn sv. Jána z Boha, popredný člen rehole Milosrdných, vedel, že Skalica, okolie a celá západná časť milého Slovenska nemocnicu nutne potrebuje. Dňa 20. apríla 1941 bolo slávnostné položenie základného kameňa ... Dobré dielo sa tešilo priazni Božej a podarilo sa. Po bombardovaní Bratislavy 26. júna 1944, sanitný vlak priviezol ranených, ktorí zaplnili všetky oddelenia...“
K pohnutej histórii i súčasnosti skalickej nemocnice a jej spojeniu s činnosťou Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha – Milosrdných bratov sa ešte podrobnejšie na web stránke vrátime.
Práve na skalickom cintoríne odpočívajú telá mnohých z Milosrdných bratov, ktorí v tamojšej nemocnici slúžili, pomáhali ju budovať a prinavracať v nej zdravie stovkám pacientov.
Spomeňte si na nich v modlitbách práve počas „dušičkovej oktávy.“
Andrea Eliášová
Foto: autorka a archív rehole MB
Na snímke: Prior rehole Milosrdných bratov Ján Karlík O.H. s bratom Filipom O.H.
Sprievodná fotogaléria tu:
