Chcete vedieť, prečo?
Sv. Ján z Boha založil rehoľu Milosrdných bratov v španielskom meste Granada. Granátové jablko bolo inšpiráciou pre pomenovanie tohto andalúzskeho mesta, ktorá má toto ovocie vo svojom erbe.
Granátové jablko slúžilo ako prastarý symbol lásky, plodnosti a nesmrteľnosti. Granátové jablko korunované krížom symbolizuje poslanie milosrdných bratov kresťanským posolstvom (krížom) byť nablízku a prinášať pomoc a nádej chorým, potrebným a tým, čo hľadajú pomoc.
Rehoľný znak
Erb ako dedičný znak rodov vznikol v stredoveku, kedy účastníci šľachtických turnajov volili rôzne znaky na prilbách alebo na štítoch, aby sa pri úplnom zahalení v brnení vedeli rozoznať. Tie znaky sa potom v rodoch udržiavali ako dedičné. Neskôr tiež aj pápeži, cirkevní hodnostári a duchovné rády si volili a doposiaľ volia znaky, ktorými chcú naznačiť svoj pôvod alebo tiež program svojej činnosti. Rád Milosrdných bratov, ktorý vznikol v Granade, dal si do svojho znaku zboku nakrojené granátové jablko otočené okvetnou korunkou nahor, z ktorej vyčnieva kríž. Neskôr bol pôvod znaku sprevádzaný takouto milou legendou:
Legenda zo života sv. Jána z Boha
Ján z Boha nesúc balík kníh a obrazov vyšiel z Granady do susedných obcí, nie za nadobudnutím dočasného zisku, ale aby vzdelával obyvateľov a získaval duše pre Boha. Rozjímajúc o večných pravdách dostihol malé dieťa, ktoré kráčalo tou istou cestou a svojou neobyčajnou krásou a nápadnou chudobou vzbudilo jeho pozornosť. Bolo bosé, s nepokrytou hlavou vystavenou slnečnému žiaru; len skromné obnosené šaty zakrývali jeho nahotu. Ján ho nemohol predbehnúť bez toho, aby dieťa pozdravil a opýtal sa ho, čie je a kam sa poberá... „Milé dieťa“ – opýtal sa ho – „kam ideš? Stratilo si sa mamičke?“
Dieťa odvetilo: „Nestratilo som sa, lebo veľmi dobre viem, kam idem.“ „Ale prečo si bosé? Tieto nôžky sú pre takúto cestu?“ „Prečo mi nedáš obuv?“ – namietalo dieťa.
V tejto nevinnej výčitke videla Jánova duša, ktorá bola naplnená prirodzeným milosrdenstvom celkom spravodlivú prosbu malého, podľa jeho názoru zblúdilého pútnika a tak zložil svoje bremeno na zem a už aj vyzúval svoje sandále a ponúkal ich chlapčaťu, ktorý si ich hneď obul. Keď však spoznal, že mu pri chôdzi len prekážajú, vyzul ich a vrátil Jánovi, hovoriac: „Tvoja obuv sa pre mňa nehodí.“
Ján bol bez seba. Ono tajomné dieťa ho okúzlilo, celkom mu vzalo srdce. „Milé dieťa, braček môj, celkom si zoderieš svoje nožičky. Ak sa ti nehodí moja obuv, tak ti bude vhod môj chrbát.“ Ako to povedal, zohol sa ako len mohol a vzal na svoj chrbát sladké bremeno, Ježiška. S dvojitým nákladom, dieťaťom a obchodným balíkom, kráčal Ján svižne vpred a vôbec nepomyslel na to, že by sa tej záťaže mal zbaviť. Keď však už bol unavený, dieťa mu láskavo svojimi rukami utieralo pot z čela. Vtom Ján zbadal neďaleko cesty prameň. Pomyslel si, že si sadne do tieňa stromu a chvíľu si odpočinie, aby opäť nadobudol síl. Dávajúc dole dieťa, povedal mu: „Môj malý a milý braček, prosím ťa, dovoľ mi, aby som ťa na chvíľu dal dole, lebo sa chcem občerstviť týmto prameňom a potom hneď pôjdeme ďalej.“ Dieťa s tým súhlasilo.
„Granada bude tvojím krížom!“
Ale sotva sa pohol k prameňu, začul ako ho ktosi volá. Obzrel sa a uvidel Jezuliatko plné slávy a vznešenosti. Ukazovalo mu zboku nakrojené granátové jablko, z ktorého vyčnieval kríž a hovorilo: „Ján z Boha, Granada bude tvojím krížom!“ Nato sa stratilo a nechalo Božieho služobníka v ustrnutí a v úžase.
Ján zostal krátku dobu ponorený do rozjímania podivného zázraku a povedal si, ako kedysi učeníci z Emauz: „Vari srdce moje nehorelo, keď Ježiš ku mne hovoril ? Nebudil v mojom vnútre akúsi predtuchu svojej božskej prítomnosti? Pravdou je, že moja duša ľpela na jeho perách, pretože len On má slová života večného.“
Toto zjavenie má viac než tajomný význam. Granátové jablko je plod, ktorý má vnútri plno jadierok a na vrchu korunku. Svetskí spisovatelia to pokladali za obraz vznešenosti, ale v Písme svätom býva znakom Božskej lásky. Kríž, ktorý vyčnieva z granátového jablka, predstavuje obetavého ducha, ktorý vzniká z lásky. Láska a kríž sú nerozlučnými druhmi. Milovať znamená obetovať sa.
Voľný preklad z knihy MILOSRDNÍ BRATŘÍ, autor: Fr. Benedikt Bogar, vyšlo v Prahe r. 1934