Putovali sme na najstaršie pútnické miesto na Slovensku

Dňa 16. júla t.r. sa konala prvá celoslovenská púť zdravotníkov na Skalku pri Trenčíne, ktorá je najstarším pútnickým miestom u nás. Miesto pôsobenia pustovníkov Andreja Svorada a Benedikta bolo príležitosťou pre hlbšie uvedomenie si poslania zdravotníka v dnešnom svete.

Žiaľ, slávnostnej bohoslužby na tomto posvätnom mieste sa už nemohol zúčastniť pôvodne plánovaný hosť – otec arcibiskup Mons. Zygmund Zimowski, predseda Pápežskej rady pre zdravotníctvo, ktorého si Pán života a smrti povolal dňa 13. júla t.r. do večnosti vo veku 67 rokov.  Zastúpil ho delegát  páter Ján Ďačok SJ, ktorý pôsobí v Ríme.

Svedectvá z nemocnice i hospicu

Púť zvolal pomocný biskup Prešovskej eparchie Milan Lach SJ, ktorý je predsedom Rady pre pastoráciu v zdravotníctve pri Konferencii biskupov Slovenska. Pred bohoslužbou zazneli tri podnetné svedectvá. Kňaz, otec Pavol, ktorý sedem rokov slúži v trenčianskej nemocnici ako duchovný, sa podelil o nasledovné slová: „Táto služba mi ukazuje, ako veľmi ľudia potrebujú Boha.  To, čo ma však trápi, je strach mnohých veriacich z prijatia sviatosti pomazania chorých. Mnohí ju nesprávne chápu ako posledné pomazanie symbolizujúce blížiaci sa odchod do večnosti.“ Otcovi Pavlovi pomáha v tejto službe aj 15 rozdávateľov sv. prijímania a rehoľné sestry – szatmárky. Ocenil význam nemocničných kaplniek, ako miest, kam chodia ľudia pre povzbudenie i posilu.  „V trenčianskej nemocnici sa duchovná služba vykonáva už 19 rokov. Predtým sem kňazi chodievali iba na požiadanie veriacich. Kaplnku v našej nemocnici sme posvätili pred štyrmi rokmi, je zasvätená Ježišovmu srdcu, pribudla aj denná svätá omša,“ dozvedeli sme sa od otca Pavla.

Sestra Gorazda z rehole szatmárok  pracovala niekoľko rokov v trenčianskom hospici a vyznala sa: „Život je dar a treba ho chrániť.“ Pripomenula, že prvá lekárka, ktorá začala slúžiť v ich hospici, ho prirovnávala k pôrodnici. „Pán ma dlho pripravoval na službu zomierajúcim. Chvíle, keď som sa o nich starala, boli obohacujúce. Pochádzam zo Skalky pri Trenčíne, rodičia nás často brávali už v detstve na pohreby, odmalička som tak získavala vedomie o posledných chvíľach človeka na tejto zemi. Naším hospicom „prešlo“ už mnoho ľudí a som vďačná Pánovi, že som mohla byť žiačkou v tejto škole ľudskosti,“ uzavrela svoj príhovor sestra Gorazda.

Profesor MUDr. Jozef Glasa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity vo svojom príhovore k pútnikom uviedol: „Myslím si, že naše zdravotníctvo prechádza  krízou a krížovou cestou.  Robí každý deň veľa dobrého, ale má veľa a veľké problémy. My- kresťanskí zdravotníci sa budeme za každú dušu zodpovedať.. V 90.-tych rokoch sme mali obrovské nádeje a zistili sme, že dnes sme veľmi rozdelení. Zdravotníctvo je dnes namiesto kultúry života symbolom kultúry smrti.“

Spomienka na priateľa Slovákov

Páter Ján Ďačok v homílii pripomenul osobnosť Mons. Zimowského: „ Arcibiskup Zimowski veľmi túžil prísť na Skalku už vlani. Slovensko navštívil dvakrát: najprv v čase, keď sa významného životného jubilea dožil Otec kardinál Jozef Tomko (v r. 2011) vystúpil na pôde univerzity v Košiciach. Dával najavo, že Slovákov má úprimne rád.“ Páter Ďačok sa potom venoval aj príkladu milosrdného samaritána z evanjelia, v tomto podobenstve môžeme podľa neho objavovať Ježišovu jemnú, ale dôslednú pedagogiku. Hovoril aj o potrebe záujmu o chorých a o možných spôsoboch rastu samotných zdravotníkov vo svojom povolaní. „Byť blížnym znamená stáť blízko druhému. Vlastným zmyslom zdravotníckeho prostredia  je služba chorému a slabému. Je to služba životu. Mnohé zdravotnícke zariadenia na svete prevádzkuje Cirkev a realizuje v nich lásku milosrdných samaritánov. Je to obrovský potenciál. Pápež František hovorí o tomto prostredí ako o kultúre prijatia, rešpektu a služby,“ vysvetlil páter Ján Ďačok SJ. Podľa neho byť dobrým zdravotníkom nebolo ľahké v žiadnej dobe. „Ale svätý Pavol povzbudzuje: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Upozornil na niekoľko vzorov pre sféru zdravotníctva:  sv. Lukáša, sv. Kozmu a Damiána, sv. Josefa Moscatiho i Janu Berettovú- Mollovú. Lekárom a zdravotníkom adresoval aj toto povzbudenie: „ Nedajte sa znechutiť nikým a ničím, ani finančným nedocenením, ani nepochopením, ani maniermi tej či onej politickej strany.  Pán vidí do srdca každého človeka. Majme odvahu niesť štafetu milosrdného samaritána v prítomnosti aj budúcnosti.“

Éra kresťanského zdravotníctva

Prior – brat Richard Jombík OH v príhovore k spolupracovníkom z nemocnice milosrdných bratov zdôraznil, že púť na Skalku je dôkazom, že nastáva éra kresťanského zdravotníctva, že v dobe, v akej žijeme a ktorá je plná rôznych nástrah a liberálnych tendencií, budú ľudia čoraz viac vyhľadávať práve kresťanské nemocnice ako miesta uzdravovania tela i duše, ako miesta skutočnej nádeje a ohľaduplnej, dôstojnej starostlivosti.

Po bohoslužbe bola možnosť uctiť si relikvie svätých mučeníkov  Kozmu a Damiána, ktorí boli známi už v kresťanskom staroveku.  Cirkev si ich uctieva ako patrónov lekárov a  farmaceutov. Púte sa zúčastnilo okolo 400 pútnikov.

Andrea Eliášová

foto: autorka