Spomíname na pani Vierku Christovu (+ 69)

21.marca 2025 zasiahla našu Univerzitnú nemocnicu s poliklinikou milosrdných bratov v Bratislave i Hospitálsku rehoľu sv. Jána z Boha na Slovensku smutná správa o skone p. ing. Viery Christovej, ktorá osem rokov viedla sekretariát majetkovej správy rehole a bola „pravou rukou“ (asistentkou) jej riaditeľa - JUDr. Michala Tináka. Zomrela po ťažkej chorobe v našej nemocnici, zaopatrená sviatosťami a sprevádzaná blízkosťou ľudí z rodiny, nemocnice i rehoľného prostredia, osobitne modlitbami.

Pani Vierka nastupovala na sekretariát v čase, keď našu nemocnicu viedol ako riaditeľ a konateľ JUDr. Michal Tinák a keď odchádzala do dôchodku jej predchodkyňa – p. Marta Privitzerová. Bolo to zároveň v čase, keď sa blížila kňazská vysviacka milosrdného brata Richarda Jombíka OH a v reholi vrcholili prípravy na túto vzácnu udalosť.  Pri svojom nástupe pani Vierka prezradila, čo si najviac želá: „Najmä  spolupatričnosť, pretože v spolupatričnosti je sila, znásobená sila. Okrem toho je dôležité Božie požehnanie a my všetci, ktorí pracujeme pre rehoľu milosrdných bratov, sme dostali požehnanie od brata Richarda OH. Nesmierne si cením túto chvíľu. Priznám sa, v okamihu, keď sme sa všetci stretli,  po príhovore pána riaditeľa a po požehnaní brata Richarda, som cítila veľkú duchovnú silu.“ Na otázku,  čo považuje za najťažšie a čo za najkrajšie na svojom poslaní na rehoľnej pôde, odpovedala slovami: „Najťažšie je asi to, že sa musím učiť a ja sa rada učím.  Niekedy kvôli tomu zostávam aj trochu dlhšie v práci, ale považujem to za výzvu a Božie požehnanie. Veľmi pozitívne vnímam atmosféru spomínanej spolupatričnosti, to sa nedá vôbec ničím nahradiť.“

Vierka vyštudovala ekonómiu , avšak k sociálnej sfére mala veľmi blízko. Pomoc v praxi imobilným , nevládnym seniorom si odskúšala priamo na vlastnej koži v úlohe opatrovateľky. „Pracovala som štyri roky v zariadení pre seniorov, urobila som si aj opatrovateľský kurz a táto opatrovateľská pomoc iným nesmierne oslovila moju dušu. Cítila som sa v tej službe jednoducho „doma.“ Hoci treba zároveň  povedať, že opatrovateľské služby sú nesmierne ťažké .  Začala som s nimi, keď som mala 55 rokov.  Som športový typ a na každú službu som sa aj „športovo“ pripravovala, napríklad pravidelným cvičením.  Cením si súdržnosť, ktorú sme mali v kolektíve: keď sme mali služby, jedna kolegyňa „zatiahla“ za druhú, navzájom sme si pomáhali, aby sme časove i z hľadiska realizácie potrebných výkonov všetko zvládli. Veľmi si vážim, že ma Boh poveril  takouto úlohou, hoci som vlastne takmer celý život prežila v kancelárii. Pracovala som  väčšinou na obchodných oddeleniach a viedla chod kancelárií.  Vždy ma to súčasne ťahalo do sociálnej oblasti.  Podporovala  som aj adopciu na diaľku. Rada sa vraciam k práci v kancelárii, ktorú som vykonávala, o to viac ma to teší, že je to v reholi a nemocnici milosrdných bratov, ktorých charizma je mi blízka. Som zato Bohu nesmierne  vďačná. Každý deň prežitý na tomto mieste je pre mňa vzácny, akákoľvek  námaha je vedľajšia,“ povedala pred rokmi s úsmevom na tvári.

Zápas s chorobou

Vierka bola citlivá bytosť so zmyslom pre vkus, eleganciu. Na sekretariáte, ktorý viedla, vždy bolo cítiť pokoj a každá návšteva vnímala duchovnú aj estetickú hodnotu tohto prostredia. Netajila sa tým, že zo zamestnaní, ktorými prešla, jej pôsobenie na pôde milosrdných bratov bolo srdcu najmilšie a znamenalo pre ňu veľa. Keď jej ťažká choroba nečakane začala ukrajovať zo zdravia i životnej energie, verili sme, že tento zápas zvládne tak, ako dokázala zdolať iné životné ťažkosti, ktorých nebolo málo. Možno povedať, že posledné mesiace a týždne boli zo zdravotného hľadiska  jej krížovou cestou, na ktorej bol jej oporou Ježiš, modlitby, starostlivosť, záujem, empatia a opora ľudí, ktorí jej boli blízki a pravidelne ju navštevovali či v nemocnici, či  doma po náročnej operácii. To jej pomáhalo statočne  vyniesť svoj kríž až na Kalváriu a v pokoji odísť k nebeskému Otcovi.

Jej stratou sa cítime hlboko zasiahnutí, ale veríme, že Vierka spočinula v náruči Božieho milosrdenstva, odmenená za všetko dobré, čo zanechala na zemi v podobe dobrých skutkov, obiet , starostlivosti o svojich najbližších (manžela, deti, rodičov, spolupracovníkov, priateľov), dobroty srdca.

Odpočinutie večné, daj jej ó, Pane a svetlo večné, nech jej svieti, nech odpočíva v pokoji.

Vierka, ďakujeme za všetko, čo si prinášala cez svoje srdce, citlivú dušu a jemný úsmev do prostredia našej rehole i nemocnice!

Na záver tohto nekrológu pripájame ešte  spomienku na Vierkin hlas a jej vyjadrenie, ako vnímala prostredie, v ktorom u nás pracovala a poslanie nemocnice milosrdných bratov. Pripájame aj fotografie ako spomienku na pani Vierku a tiež smútočné parte.

Posledná rozlúčka s ňou bude 27. 3.2025 na cintoríne v Bratislave- Vrakuni o 11.30 hod.

Andrea Eliášová, foto: archív- autorka