Za pápežom Františkom, ktorý nás veľa naučil...

Slovensko sa pripája k celosvetovému smútku po smrti Svätého Otca Františka. Ako prejav úcty a duchovného zjednotenia s univerzálnou Cirkvou bude vo štvrtok 24. apríla 2025 o 18:00 v Katedrále sv. Martina v Bratislave svätá omša za zosnulého pápeža.

Hlavným celebrantom bude apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Nicola Girasoli, informovala Bratislavská arcidiecéza. Liturgiu budú koncelebrovať viacerí slovenskí biskupi vrátane predsedu Konferencie biskupov Slovenska Mons. Bernarda Bobera. Na bohoslužbu sú pozvaní všetci kňazi a veriaci, aby spoločne vyprosovali večný pokoj pre zosnulého Petrovho nástupcu. Pápež František zomrel v pondelok 21. apríla o 7:35 vo svojej rezidencii v Dome sv. Marty vo Vatikáne vo veku 88 rokov. Jeho odchod vyvolal vlnu smútku a spomienok po celom svete. Katolícka cirkev vstúpila do obdobia tzv. sede vacante, kedy sa pripravuje konkláve na voľbu nového pápeža.

Pápež, ktorý udivoval a veľa menil

Ako pripomenulo Rádio Vatikán, „vo viacerých veciach mal pápež František prvenstvo. Bol to prvý jezuitský pápež, prvý pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, prvý, ktorý si zvolil meno František bez číslovky, prvý, ktorý bol zvolený ešte za života svojho predchodcu, prvý, ktorý sa zdržiaval mimo Apoštolského paláca, prvý, ktorý navštívil krajiny, do ktorých pápež predtým neprišiel - od Iraku až po Korziku -, prvý podpísal Deklaráciu o bratstve s jednou z hlavných islamských autorít. Bol tiež prvým pápežom, ktorý vytvoril Radu kardinálov na riadenie Cirkvi, ktorý pridelil zodpovedné úlohy ženám a laikom v kúrii, ktorý začal synodu so zapojením Božieho ľudu, ktorý zrušil pápežské tajomstvo v prípadoch sexuálneho zneužívania a odstránil trest smrti z katechizmu. Viedol Cirkev, kým vo svete zúrila nie jedna vojna, ale mnohé vojny, malé i veľké, ktoré sa vedú „po častiach“ na rôznych kontinentoch. Vojny, ktoré „sú vždy porážkou“, ako opakoval vo viac ako 300 výzvach, aj keď mu chýbal hlas, ktoré od vypuknutia násilia na Ukrajine a Blízkom východe zaberali všetky posledné verejné vyhlásenia. Štyridsaťsedem bolo medzinárodných pútí argentínskeho pápeža, ktoré sa uskutočnili na základe udalostí, pozvaní od úradov, misií, ktoré sa mali vykonať, alebo nejakého vnútorného „hnutia“, ako sám prezradil počas spiatočného letu z Iraku...A nemožno zabudnúť ani na prvú cestu mimo Ríma, na malý ostrov Lampedusa, dejisko veľkých migračných tragédií, s vencom kvetov hodeným na stredomorský „cintorín pod holým nebom“. Výpoveď sa zopakovala aj pri dvojnásobnej ceste na Lesbos (2016 a 2021) v kontajneroch a stanoch utečencov a vysídlencov.“

Ako ďalej pripomínajú vatikánske zdroje, „v histórii pontifikátu sa zapísala aj cesta do Svätej zeme (2014); do Švédska, do Lundu (2016) na oslavy 500. výročia luteránskej reformácie; do Kanady (2022) s prosbou o odpustenie pôvodnému obyvateľstvu za zneužívanie, ktorému boli vystavení predstavitelia Katolíckej cirkvi. A potom do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu (2023)... Postupná reforma Rímskej kúrie bola neustálou súčasťou pontifikátu, pričom nechcel ignorovať odporúčania kardinálov z predkoncilových kongregácií, ktorí budúceho nového pápeža žiadali o reštrukturalizáciu Rímskej kúrie a najmä vatikánskych financií, ktoré boli roky v centre škandálov.... Mier bol jeho stálym cieľom. Za mier pápež František neustále žiadal o modlitby, zvolával Dni pôstu a modlitieb - za Sýriu, Libanon, Afganistan, Svätú zem -, do ktorých sa zapájali veriaci zo všetkých zemepisných šírok, zasvätil Rusko a Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v roku 2022, zorganizoval historické momenty, ako bolo zasadenie olivovníka vo Vatikánskych záhradách 8. júna 2014 s prezidentmi Izraela Šimonom Peresom a Palestíny Mahmúdom Abbásom. V záujme mieru pápež urobil dráždivé gestá, napríklad nasadol do svojho auta a deň po zhodení prvej bomby na Kyjev išiel do kancelárie ruského veľvyslanca pri Svätej stolici Alexandra Avdejeva, pokúsil sa nadviazať kontakty s prezidentom Putinom a ubezpečil ho, že je k dispozícii na sprostredkovanie. Pápež František niekoľkokrát pokarhal hlavy štátov a vlád, varoval vojnových veliteľov, že sa budú pred Bohom zodpovedať za slzy preliate medzi národmi, stigmatizoval prekvitajúci trh so zbraňami tým, že predložil návrh, aby sa výdavky na zbrojenie použili na založenie Svetového fondu na odstránenie hladu. Vyzýval na budovanie mostov a nie stavanie múrov, nabádal k uprednostňovaniu spoločného dobra pred vojenskými stratégiami, čo sa niekedy nesprávne interpretuje a kritizuje....“

Závet Svätého Otca

Vo svojej záveti napísal: „V mene Najsvätejšej Trojice. Amen.
S pocitom, že sa blíži súmrak môjho pozemského života, a so živou nádejou vo večný život chcem vyjadriť svoju poslednú vôľu, len pokiaľ ide o miesto môjho pohrebu.
Svoj život, kňazskú a biskupskú službu som vždy zveroval Matke nášho Pána, Presvätej Bohorodičke. Preto prosím, aby moje telesné pozostatky odpočívali v očakávaní dňa vzkriesenia v pápežskej Bazilike Santa Maria Maggiore.
Želám si, aby sa moja posledná pozemská cesta skončila v tejto starobylej mariánskej svätyni, kam som sa chodil modliť na začiatku a na konci každej apoštolskej cesty, aby som s dôverou zveril svoje úmysly Nepoškvrnenej Matke a ďakoval jej za jej nežnú a materinskú starostlivosť. Žiadam, aby bol môj hrob pripravený vo výklenku v bočnej uličke medzi Paulínskou kaplnkou (kaplnkou Salus Populi Romani) a Kaplnkou Sforza v danej pápežskej bazilike, ako je uvedené v priloženej prílohe.
Hrob musí byť v zemi; jednoduchý, bez zvláštnej výzdoby a s jediným nápisom: Franciscus.
Výdavky na prípravu môjho pochovania budú pokryté dobrodincom, s ktorým som sa dohodol. Suma bude prevedená do pápežskej Baziliky Santa Maria Maggiore a príslušné inštrukcie som dal arcibiskupovi Rolandovi Makrickasovi, mimoriadnemu komisárovi liberijskej kapituly. Nech Pán dá zaslúženú odmenu tým, ktorí ma mali radi a budú sa za mňa naďalej modliť. Utrpenie, ktoré bolo prítomné v poslednom období môjho života, som obetoval Pánovi za svetový mier a bratstvo medzi národmi.“

Pápež, ktorý nás previedol pandémiou

Nezabudnime, že, ako pripomenuli Vatican News, „Bol to pápež Jorge Mario Bergoglio, ktorý sa usiloval o blízkosť so širokou verejnosťou aj prostredníctvom rozhovorov, kníh, predslovov, autobiografií. Pápež, o ktorom možno viac ako mnohé slová a spisy zostane v pamäti jeden obraz: on, osamelý, krívajúci, v daždi, vo všeobecnom tichu výluky a jedinom pozadí sanitky, ako prechádza cez Svätopeterské námestie v pozastavenom čase pandémie. Je to Statio Orbis z 27. marca 2020, v ktorom svet uzamknutý sleduje naživo v televízii starca, ktorý akoby niesol na svojich pleciach celú váhu tragédie, ktorá prevrátila každodenný život a zvyky. Ľudstvo sa trápilo, ale pápež hovoril o nádeji. A o bratstve: „Uvedomili sme si, že sme na tej istej lodi, všetci krehkí a dezorientovaní, ale zároveň všetci povolaní veslovať spolu.“

Pápež František, ďakujeme za Váš život a Vašu službu!

Odpočinutie večné daj, svojmu obetavému služobníkovi ó, Pane a svetlo večné nech  mu svieti a nech po náročnom boji odpočíva v pokoji v Tvojom nebeskom kráľovstve...

Zdroj: TK KBS, Vatican News, Rádio Vatikán, foto: facebook Pope Francis

Andrea Eliášová