Zakladateľ Hospitálskej rehole milosrdných bratov, patrón nemocníc, chorých, ošetrovateľov a ich združení, druhý patrón španielskeho mesta Granada.

Pastier, vojak, predavač kníh, kajúcnik, otec núdznych a chorých.

Liturgický sviatok 8. marca.

„Ak rozjímame o veľkosti Božieho milosrdenstva, nikdy neprestaneme konať  dobro.“ (Sv. Ján z Boha)

Dobrodruh

Joao Ciudad sa narodil pravdepodobne 8. marca v malom portugalskom meste Montemor-o-Novo, sto kilometrov južne od Lisabonu, tri roky po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom. O jeho detstve nevieme nič. Jeho otec bol údajne obchodníkom s ovocím. Z neznámych príčin ako osemročný chlapec odišiel z domu svojich rodičov a prijali ho v dome kniežacieho správcu pri Tolede ako pastiera oviec a kôz. Tu zostal až do svojich 37 rokov, keď sa v dôsledku nie príliš šťastných udalostí nechal naverbovať ako vojak. V r. 1532 sa opäť ako žoldnier dostal počas ťaženia proti Turkom až do blízkosti Viedne. Po ústupe Osmanov sa vrátil cez rodné Portugalsko späť do Španielska. Krátky čas sa podieľal ako robotník na výstavbe opevnenia v Ceute v severnej Afrike a vzápätí sa pokúšal o šťastie v Gibraltare, kde sa živil ako podomový predavač kníh. Štyridsiaty rok života ho zastihol vyčerpaného dobrodružným životom. Spoznal svet a ošľahaný „vetrom“ sa možno práve preto vydal na púť hľadania hlbšej dimenzie života. V r. 1538 sa presťahoval do Granady. Nádejal sa, že tu získa lepšie možnosti zárobku ako kníhkupec.

Boží  zásah a premena

Charizmatická postava kazateľa Jána z Avily však zmenila všetky jeho budúce plány. Počas jednej kázne sa hodil medzi ľuďmi na zem s výkrikmi „Milosrdenstvo! Zľutovanie!“ a začal sa tĺcť päsťami a kameňmi. Ľudia ho považovali za pomätenca a tak ho odviedli z tohto miesta do blízkej kráľovskej nemocnice, kde mal možnosť zakúsiť „dno ľudského utrpenia.“ Cez duchovné vedenie pátra Jána z Avily však úspešne zvládol túto veľkú duchovnú krízu.  Boh sa stal jediným jeho svetlom a jeho hlboký dotyk podivuhodne premenil Jánovu dušu i život. Po tejto „premene“ si vykonal  púť do mariánskej svätyne v mexickom Guadalupe.

V ústrety chorým a odvrhnutým

Hoci sám bol bezdomovcom, začal v r. 1539 odvážne budovať útulok pre ľudí bez domova a biednych tulákov a sám sa staral o ich potreby. Vďaka podpore mnohých dobrodincov si mohol prenajať dom a vybudovať v ňom azyl pre tých, ktorí to potrebovali. Táto malá nemocnica však v jeho predstavách znamenala niečo oveľa viac, než vtedajšie existujúce „špitály“, ktoré mal možnosť spoznať. Zaviedol v nej princíp rozdeľovania chorých podľa charakteru a špecifík ochorení, každému chorému poskytol vlastné lôžko a akceptoval tak právo pacientov na súkromie. Záležalo mu na tom, aby jeho chorí dostali tú najlepšiu možnú starostlivosť. Hygienické podmienky boli v jeho nemocnici na vysokej úrovni. Osobitnú pozornosť venoval duševne chorým. Starostlivosť a záujem o duše pacientov bola preňho taká dôležitá, ako telesné pohodlie jeho „chránencov.“ Vo svojom druhom dome, ktorý mu poskytol arcibiskup, potom mohol viac a efektívnejšie rozvíjať svoje poslanie. Stal sa tak priekopníkom modernej ošetrovateľskej starostlivosti. Jeho život sa ďalej odvíjal  medzi chudobnými a chorými, bol obklopený ľuďmi na okraji spoločnosti, v ich biede a špine. Tu si našiel aj prvých pomocníkova spolupracovníkov. Boli to muži odvážnych činov, šľachtici, z ktorých mnohí mali za sebou pohnutý život. Niektorí najprv Jánovým dielom opovrhovali, ale veľmi skoro pochopili, prečo tento muž nosí prívlastok „z Boha.“ Ochranca práv biednych, brat všetkých, muž, ktorý bol vždy pripravený podať pomocú ruku, to bol Ján z Boha.

Dielo milosrdenstva žije naďalej

S charakteristickým zvolaním: „Robte dobre bratia!“ prechádzal mestom, zbieral almužny, dotýkal sa ľudských sŕdc poznačených ľahostajnosťou a neláskou. Bol človekom, ktorý dokázal budovať mosty lásky a dôvery a tým si získal mnohých podporovateľov svojho diela. Záchrana chorých, ktorých vynášal z horiacej kráľovskej nemocnice, bola jeho súčasníkmi komentovaná ako zázrak. Jeho spontánna pomoc  chlapcovi topiacemu sa v ľadovej studenej rieke sa mu stala osudnou. Umiera po ťažkej chorobe 8. marca 1550 v dome svojich dobrodincov. Blázon pre Krista a žobrák z Granady známy po celom Španielsku bol triumfálne pochovaný za účasti všetkých obyvateľov Granady ako Otec chudobných a chorých. Blahorečený bol v r. 1630 a svätorečený v r. 1690. Jeho duchom evanjelia preniknutá spiritualita lásky k biednym a maličkým zanechala svoje stopy po celom svete, aj na Slovensku, kde ju šíria jeho nasledovníci.

Modlitba

Bože, ty si naplnil svätého Jána z Boha súcitom a láskou k chorým. Pomáhaj nám, aby sme dôstojne preukazovali milosrdenstvo svojím blížnym a raz boli pripočítaní k tým, pre ktorých je pripravené tvoje kráľovstvo. Skrze Krista, nášho Pána, Amen.

Zo závetu svätého Jána z Boha – zakladateľa rehole nasledovníkom

„Chcel by som, aby všetci chorí vedeli, že si ich nesiem v srdci, či už sú v nemocnici, doma, alebo bez povšimnutia okoloidúcich ležia niekde na ulici...Oni sú jediným mojím dedičstvom, ktoré vám zanechávam. Majte otvorené oči a uši pre blížnych, ktorí sú pozbavení rozumu...pre starých, na pomoc odkázaných ľudí, ktorí sú často sami alebo sú v ústavoch, kde nedostávajú lásku a starostlivosť, akú si zaslúžia...pre ľudí, ktorí sú pre chorobu alebo úraz navždy pripútaní na lôžko alebo invalidný vozík...pre prostitútky, drogovo závislých, na ktorých sa často pozerá s odporom a ľahostajnosťou. Práve oni, sužovaní pocitmi viny a bezvýchodiskovosťou, potrebujú viac než ktokoľvek iný porozumenie a ľudské teplo.“

Vypočujte si aj audio (ukážka z knihy: Walter Nigg- Svätec z nevhodného dreva- Ján z Boha. Vydal Lúč 1996. Z nemčiny preložila Magdaléna Richterová.

Zdroj: Nahrávka vznikla v bratislavskom štúdiu Rádia Lumen v spolupráci s rehoľou milosrdných bratov. Interpret  textu: herec Jozef Šimonovič. Dramaturgická a redakčná príprava: Andrea Eliášová.